Viete, ako sa volala prvá upálená bosorka na území Slovenska?
Foto: Slovart
Píše sa rok 1602 a v obci pri vtedajšom Prešporku, dnes známej ako Podunajské Biskupice, vtedy Pyspeky, žije mladá žena, ktorá mnohých dráždi svojím netradičným manželstvom. Navyše je to dcéra matky, ktorá opustila svojho muža a deti kvôli milencovi, čo uvrhlo na celú rodinu obrovskú hanbu.
A je tu ešte čosi: i keď sa ľudia venujú bylinkárstvu a ľudovej mágii celkom bežne, je to práve Agáta, ktorej meno sa dostane do uší človeka, ktorý sa chce pred vrchnosťou blysnúť úspešným lovom na čarodejnice…
Známa slovenská autorka a finalistka súťaže Anasoft litera Denisa Fulmeková siahla tentoraz po príbehu prvej upálenej čarodejnice v Prešporku a knihu pomenovala podľa hlavnej hrdinky Agáta. Príbeh sa síce odohral ešte v ranom novoveku, ale jeho silu a aktuálnosť neoslabili ani storočia, ktoré ho delia od súčasnosti.
Ako sama hovorí, s príbehom Agáty sa stretla v roku 2002, „keď sa vtedajší študenti religionistiky podujali osadiť jej pamätnú tabuľu a ja som o tom písala článok. Vtedy to bolo presne štyristo rokov od jej upálenia a prekvapilo ma, že to zasa nie je až tak dávno. K téme som sa potom vrátila v podstate náhodou. Na posedení s kamarátkou na to akosi prišla reč a ona sa na druhý deň vybrala k tej tabuli s ružou. No položila ju už iba do prázdneho výrezu na chodníku, lebo umelecký reliéf tam už jednoducho nebol. Napokon sa táto moja priateľka pričinila o to, že dnes je na Hurbanovom námestí aspoň jeho replika. Pomedzi to sme sa o Agáte opakovane zhovárali a ja som zatúžila nielen spoznať jej osud detailnejšie, ale ho aj spracovať knižne,“ prezradila autorka knihy.
Aby dokázala tému dobre uchopiť, najprv si musela podrobnejšie naštudovať problematiku procesov s čarodejnicami vo svete i u nás. Okrem prednášky na túto tému to konzultovala aj s odborníkmi na históriu a religionistiku.
Procesy s čarodejnicami sú už síce dávnou minulosťou, ale ženy sa za svoje práva musia biť aj v dnešných časoch a autorka nepopiera určitú aktuálnosť príbehu.
„Ponoriť sa do obdobia raného novoveku bolo pre mňa ohromne zaujímavé. Musela som si tiež naštudovať reálie o tejto etape dejín a zároveň nestrácať zo zreteľa fakt, že idem napísať príbeh, ktorý je svojím spôsobom stále aktuálny," zverila sa.
A čo bolo na písaní tejto knihy najťažšie? „Pripravovať sa na písanie – zbierať materiál, triediť ho, dopĺňať a nájsť v sebe odhodlanie, že sa mi to podarí.“
Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, vychádza vo Vydavateľstve Slovart.
