Kniha roka 2020: Ktorý kritik ocenil Kunderu a kto hlasoval za rozprávky Boženy Němcovej?

, 08.12.2020 17:00
kniha roka 2020, Sviatok bezvýznamnosti
Knihy Milana Kunderu sú nesmrteľné a nadčasové. Je jedno po ktorej čitateľ siahne, všetky jeho diela sú výnimočné. Autor:

Kým vlani v tradičnej ankete Pravdy Kniha roka hlasovalo 36 osobností, tento rok sa s nami o svoje zážitky z čítania podelilo až 85 priaznivcov literatúry. Tí volili víťaza vo dvoch kategóriách – pôvodná tvorba a prekladová tvorba.

Peter F. ‘Rius Jílek, literárny kritik a vysokoškolský u­čiteľ

Barbora Hrínová: Jednorožce (Aspekt, 2020) Barbora Hrínová prináša vo svojom poviedkovom debute večnú tému osamelosti, konkretizovanú v prežívaní človeka na začiatku dvadsiateho prvého storočia. Neuchopuje ju však ťažkopádne a dramaticky, ale presne naopak – s ľahkosťou a nadsádzkou. Autorka sa v ôsmich krátkych prózach zameriava na bežné ľúbostné a partnerské komplikácie či nedorozumenia.

Milan Kundera: Sviatok bezvýznamnosti (Artfórum, 2020) Špecifická povaha Milana Kunderu dlhodobo bránila, aby sa jeho knihy – pôvodne napísané vo francúzštine – prekladali do jeho rodnej češtiny. O to viac je potom udalosťou, ak román Sviatok bezvýznamnosti vychádza priamo v slovenčine, s odobrením samotného autora. Je zrejmé, že táto próza nie je len jalovým filozofovaním o móde odhaleného dievčenského pupka na verejnosti, ale humorným pokusom o civilizačnú úvahu nad omfaloskepsou, teda ľudskou obsesiou sebou samým, zo svojej podstaty ničotnou a smiešnou.

Ľudovít Petránsky, historik a teoretik umenia

Alan Hyža: Spiš – Tiene a ozveny (arteA PPB, 2020) Tvorbu fotografa Alana Hyžu sledujem už dlhšie a jeho zábery ma nikdy nesklamali. Nikdy neuhol pohľadom, keď bol blízko svojej témy. Možno je v jeho fotografiách trochu clivoty a melanchólie, ale najmä mám pri nich pocit, že mi približujú známe miesta na Slovensku novým spôsobom. Hyžov pohľad aj na notoricky známe turistické miesta je taký sugestívny, že priam odkrýva príbeh daného miesta. A platí to aj pre jeho najnovšiu knihu fotografií Spiš, v ktorých doslova hmatateľne stretávate tiene ľudí, ktorí tam žijú, a ozveny nádherných kultúrnych pamiatok, ktoré sú podané invenčnou optikou, ale pre mňa v príťažlivej tradičnej technike, keď každá fotografia bola zhotovená dreveným fotoaparátom na formát negatívov 8 × 10.

Božena Němcová: Slovenské rozprávky a povesti I, II (Tatran, 2020) Za faktom, že som si vybral Slovenské rozprávky a povesti od Boženy Němcovej, je návrat do môjho detstva aj do rodného mesta Brezna a vôbec Horehronia, kde česká spisovateľka čerpala silnú inšpiráciu pre svoju tvorbu. Atraktívne kazetové vydanie pri príležitosti 200. výročia narodenia Boženy Němcovej obsahuje dva zväzky s vyše 60 rozprávkami a povesťami, ktoré majú veľký výtvarný bonus. Sú nanovo prerozprávané pôsobivými ilustráciami Igora Piačku, ktorý ako žiak prof. Albína Brunovského rozvíja tie najkvalitnejšie hodnoty slovenskej ilustrácie.

Nina Hradiská, filmová kritička

Ján L. Kalina: Tisíc a jeden vtip po 50 rokoch (Slovart 2020) Vari najpopulárnejšia slovenská „zakázaná“ kniha, vydaná pôvodne v roku 1969, vychádza po tretí raz. Je doplnená o vtipy z obdobia normalizácie, ktoré vyšli len v Nemecku, a doslov, reflektujúci osudy knihy a najmä jej autora, ktoré vôbec nie sú na smiech… Ktovie, či publikácia, prinášajúca anekdoty láskavé i absurdné, z domova i zo sveta, z antiky i súčasnosti, erotiky i politiky, vyvolá aj v dnešných časoch taký mohutný záujem, akému sa tešila v minulosti. Vtipy sa však rokmi recyklujú, mnohé pôsobia aj dnes aktuálne, a tak sa azda zo známej Kalinovej zbierky nestane iba „kniha pre pamätníkov“.

Helga Flatland: Moderná rodina (Premedia 2020) Román tridsaťšesťročnej nórskej autorky má podobný východiskový bod ako známy Vinterbergov film Rodinná oslava, ale bez jeho tragických odhalení. Rodičia na obede k mužovej sedemdesiatke oznámia svojim trom dospelým deťom, že sa rozvádzajú. Liv, Ellen a Hakon sa každý po svojom v samostatnom monológu vyrovnávajú s nečakanou situáciou, analyzujúc väčšmi svoj citový život ako štyridsaťročné manželstvo rodičov, pričom ich existenciálne teórie sa neraz dostávajú do rozporu s každodennou realitou. Kniha, ktorá pred troma rokmi získala Cenu nórskych kníhkupcov ako najlepší román roka, je napísaná s hlbokým porozumením pre zložitosť medziľudských vzťahov v rodine i mimo nej, ako aj s potrebným nadhľadom nad občas malicherným tápaním protagonistov v meandroch života. Preložila Ľubomíra Kuzmová.

Dagmar Inštitorisová, teatrologička, vysokoškolská pedagogička

Ľubica Krénová: Martin Huba (Divadelný ústav, Slovart 2020) Kniha má veľa čo povedať nielen kvôli téme – osobnosti herca, režiséra a pedagóga Martina Hubu, ale má aj ojedinelú štruktúru v rámci slovenských teatrologických diel. Kombinuje teatrologické štúdie autorky monografie s veľmi hutnými a obsiahlymi rozhovormi s Martinom Hubom, vďaka čomu je možné nielen konfrontovať názor divadelnej vedkyne s autorským pohľadom, ale hlavne osobnejšie čítať o umeleckom osude Martina Hubu.

Adolphe Appia: Dielo živého umenia (VEDA 2020) Prekladom diela Oeuvres complètes (1906 – 1921) švajčiarskeho scénografa A. Appiu, jedného z predstaviteľov prvej divadelnej reformy, máme možnosť priamo sa oboznámiť s divadelným myslením ďalšieho velikána svetového divadla. Inšpirujúce sú aj uverejnené skice jeho rytmických priestorov, ktoré neboli súčasťou originálu.

Viktor Suchý, lentológ, učiteľ (Kabinet pomalosti, FiF UK Bratislava)

Peter Katina: Hudba inak (Hevhetia a Šušľavá mušľa 2020) Knižná verzia prednášok akordeonistu a publicistu Petra Katinu. Povznášajúcejší soundtrack k čudnému kovidovému roku som si nemohol želať a kapitoly Hudobná predpoveď počasia (Chopin, Janáček, Gewelt, Henderson) či Zabudnutá hudba (Fiorenza, Bartoli, Koppel, Mompou) som si čítal/púšťal opakovane.

Alejandra Pizarnik: Dianin strom (FACE Fintice, 2020) Vyzdvihujem úspornú, iskrivú a magickú poéziu Alejandry Pizarnik (1936 – 1972), „poslednej prekliatej poetky“ z Argentíny (s ukrajinsko-rusko-slovenskými koreňmi). Zbierku Dianin strom preložila Lucia Duero, ilustrovala Mária Čorejová). Poetku noci z kaviarní Buenos Aires a Paríža mali radi aj Julio Cortázar, Roger Caillois a stále ju odporúča Enrique Vila-Matas.

Mária Bátorová, literárna vedkyňa a kritička

Bystrík Šikula: Kvet medzi priepasťami (Perfekt 2020) Aj keď je román uvedený ako fikcia, je to výrazne precítené bytie, autorská výpoveď o zažitých situáciách, ktoré podčiarkujú zložitosť bežných dní a v istých pasážach veľmi dojímavo reflektujú životné a osudové ťažkosti. Hovorový a reflexívny štýl v striedavom rytme podčiarkujú autorskú dikciu.

Milan Richter: Nádhera a bolesť. Antológia básnických prekladov Milana Richtera (Slovenské centrum PEN 2020) Bibliofílna kompozícia prekladov 22 významných autorov – básnikov svetovej literatúry je skĺbená s príslušnými doslovmi a reflexívnymi textami najvýznamnejšieho slovenského prekladateľa, oceneného doma aj v zahraničí za nevšedné a rozsiahle zásluhy v sprostredkovaní transferu humanistických ideí a hodnôt medzi literatúrami.

Tieto a aj mnoho ďalších kníh nájdete na www.martinus.sk

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#Milan Kundera #Kniha roka 2020 #Božena Němcová
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku