Foto: D.Orys
Takú možnosť ponúka skúsený a úspešný televízny komentátor Miroslav Michalech. Jeho knižná prvotina V rytme Tanga dostala názov podľa kedysi obľúbeného televízneho magazínu, pri ktorého zrode bol práve on. Desať rokov mapovala dianie na slovenských futbalových trávnikoch. Michalech spomína, že hneď od prvých častí chytilo jeho Tango správny rytmus a bolo úžasné pracovať na tejto relácii, ktorá sa svižne rozbehla s úvodným ročníkom samostatnej futbalovej ligy po rozdelení niekdajšej československej federácie v roku 1993.
Ako priznáva autor, v čase koronakrízy bolo viac času prehŕňať sa v bohatých spomienkach i poznámkach, ktoré si mnohé roky starostlivo uchovával. Z nich sa potom zrodili príbehy predovšetkým z futbalových a olympijských podujatí, ktoré v knihe obohacujú desiatky fotografií.
Tak sa čitateľ môže dozvedieť, prečo mu podal ruku francúzsky prezident či nemecký kancelár a čo má spoločné so španielskym kráľom, čo urobil s kopačkou futbalového kapitána Mareka Hamšíka, ktorá po jednom významnom zápase pristála na tribúne, ako čakal na hraniciach na legendárneho hokejistu Petra Šťastného, ako slovenskú futbalovú výpravu vystrašil let v búrke nad Andami, ako ho povýšili omylom na ministra slovenskej vlády alebo ako cestoval do Madridu za Petrom Dubovským, obrovským talentom, ktorý si ako jediný Slovák zahral v slávnom Reale a ktorého život pretrhla veľká tragédia v ďalekom Thajsku.
Návraty k veľkým športovým udalostiam, ktoré vždy okorenia nečakané i príjemné zážitky, sú popretkávané humorom a odľahčeným pohľadom, hoci niektoré z nich sa v prvom okamihu nemuseli javiť ako zábavné a bezproblémové. Michalech sa vracia k svojmu prvému televíznemu prenosu, prvému zo zahraničia, neobíde premiérové šampionáty ani olympiády. Priam bizarne vyznieva spomienka na prvú zahraničnú cestu, ktorá smerovala do Bulharska a stala sa pre neho nezabudnuteľnou. Cesta späť sa z neďalekej krajiny natiahla v rôznych dopravných prostriedkoch na neuveriteľných 46 hodín. Od nej uplynulo už bezmála 35 rokov. Za ten čas okrem Antarktídy precestoval krížom-krážom celý svet. A okrem futbalu, ktorý v jeho práci dostal najväčší priestor, približoval divákom dianie aj v lyžovaní, rýchlostnej kanoistike i viacerých iných športových odvetviach.
Michalech, laureát ocenenia Osobnosť televíznej obrazovky 2002, sa netají, že patrí k tým šťastlivcom, ktorí mohli robiť prácu, po ktorej túžili už v chlapčenských rokoch – ako on v rodnej Kremnici. Motivovala ho niekdajšia komentátorská stálica Karol Polák, ktorá mala výrazný podiel na tom, že podľahol čaru televízneho sveta. Napokon sa stalo čosi, čo nebýva v živote úplne bežné a o čom mohol ako študent žurnalistiky nanajvýš snívať. Stal sa jeho spolupracovníkom a kolegom v jednej redakcii.
Práca pred kamerou a s mikrofónom v ruke sa stala nakoniec jeho osudom. Michalechov životný televízny príbeh sa opiera o základné piliere. Začínal ako dokumentarista, pokračoval ako komentátor a svoju profesionálnu cestu završuje ako spravodajca a moderátor. "Vo všetkých týchto etapách som sa cítil príjemne a nazhromaždil som bohatstvo zážitkov,“ tvrdí. Do jednej útlej knižky sa nemohli všetky pomestiť. Už teraz sľubuje ich ďalšie pokračovanie. Jeho rozprávanie sa odvíja v svižnom jazyku a v dobrom tempe a azda aj u čitateľa zaberie ako kedysi populárne Tango u diváka.
