Ako sa píše o sopkách pre deti? Je to ťažšie či ľahšie ako písať na tú istú tému pre dospelých? Vy máte skúsenosti s detským i dospelým publikom, zdá sa, že zvládate oboje. V čom sú nástrahy?
Písať pre deti je veľká výzva, do ktorej sa vždy rád vrhnem. Musíte ale poznať danú tému naozaj dôkladne, aby bol text čo najzrozumiteľnejší, ale zároveň vecne správny. Pred deťmi skrátka nič neobkecáte. Buď vaše rozprávanie pochopia, alebo vám rovno povedia, že sa im na tom niečo nezdá. Detské otázky preto bývajú tie najťažšie. Idú k samotnému jadru veci. Tvrdým orieškom bývajú pri písaní tiež odborné termíny. Pokiaľ sa totiž zaoberáte hlbšie nejakou témou, skôr či neskôr „napáchnete“ odbornými výrazmi, ktorých sa potom nedá tak ľahko zbaviť. Preto dávam najprv prečítať svoje texty ľuďom celkom mimo odboru. Keď to prejde u nich, je to dobré znamenie.
Foto: archív Pavla Gabzdyla
Čím vás sopky fascinujú, keďže ste aj autorom knihy 3D sopky? Je to nevyčerpateľná téma? A vedeli ste, že sopky budú baviť aj deti? Alebo to závisí len od prístupu autora a je len na ňom, aby v čitateľoch vzbudil nadšenie?
Sopky ma fascinujú odjakživa. Sú desivé a krásne zároveň. Je to nespútaný živel, a kto mal možnosť sledovať nejakú sopku „v akcii“, dobre vie, že je to zážitok, ktorý dokáže patrične uzemniť akúkoľvek ľudskú pýchu. Sopky sú nevyčerpateľná téma, pretože sú na našej planéte aktívne stále a stále prinášajú nové a nové príbehy. O tom, že by sopky mohli deti baviť, viem predovšetkým od ľudí, ktorí mi písali, že už pre svoje ratolesti nemôžu zohnať moju predchádzajúcu knihu Sopky 3D. To bol mocný impulz k tomu, aby som začal uvažovať o spísaní novej knižky.
Foto: Albatros
Ako na to idete, keď píšete pre deti? Radí vám s tým niekto vo vydavateľstve (napríklad nápad so zábavnými zošitkami pre deti na témy ako Najkrutejšie sopky alebo Atlas sopečných kameňov) alebo čerpáte aj z vašich skúseností dramaturga v brnianskej hvezdárni?
Celkovo vychádzam zo svojich vlastných skúseností a tiež z príhod mojich kolegov vo hvezdárni, ktorí sú s detským publikom v každodennom kontakte. So zošitkami prišlo samotné vydavateľstvo. Používajú ich pri všetkých atlasoch z tejto série, takže na mne už bolo len vymyslieť ich náplň.
Je dôležité, aby bol aj v náučnej knižke humor? A aká je rola ilustrátora? Na facebooku napríklad ďakujete Tomášovi Tůmovi slovami, že vytvoriť veselé obrázky ku knižke, kde sa občas niekto usmaží, musela byť výzva.
Bez „srandy“ to nejde. Zvlášť pri sopkách, ktoré dokážu byť naozaj kruté. Preto som nadšený z práce Tomáša Tůmu, ktorého ilustrácie dodali knižke veselý šmrnc. Pri príprave knižiek obvykle vytvorím náhľady ilustrácií alebo slovne opíšem, čo by sa mi páčilo, a potom už je len na ilustrátorovi, čo vytvorí. Konzultujeme len technické detaily.
Foto: archív Pavla Gabzdyla
V Atlase sopiek je množstvo kuriozít – o sopke, ktorá chrlí lávu napenenú ako saponát, sopke s jazerami troch farieb, o sopkách v oceánoch… Všetky ste ich mali v malíčku alebo ste ich aj vy museli prácne zisťovať?
O sopky sa zaujímam už dlho, takže v mnohých prípadoch stačilo zaloviť v archíve alebo v spomienkach. Množstvo informácií som ale musel aktualizovať. Pri príprave španielskej verzie tejto knihy dokonca došlo na najnovšie vedecké práce z recenzovaných časopisov. Tamojšiemu vydavateľovi sa totiž nezdali niektoré informácie týkajúce sa ostrova La Palma, takže sme museli argumentovať podloženými vedeckými názormi.
Kde ste vlastne čerpali všetky informácie? Koľko sopiek ste navštívili osobne? Boli ste vo vulkanologických múzeách trebárs na Islande alebo niekde inde?
Veľa informácií som čerpal z literatúry, ale najviac ma asi inšpirovali vlastné zážitky. Užil som si napríklad výrony sopečných plynov na ostrove Vulcano alebo oslavu narodenín na vrchole sopky Pico del Teide. Zažil som nočné erupcie Stromboli, videl z diaľky aktívnu Etnu a pár sopiek v Peru, navštívil Pompeje, prešiel som sa jedným z najdlhších lávových tunelov na Islande. V posledných rokoch som tiež navštívil veľa populárno-vedeckých centier a múzeí, kde sa, pochopiteľne, venovali i sopkám. A v neposlednom rade som čerpal i z geologických exkurzií, ktoré som absolvoval v rámci môjho štúdia geológie. Navštívili sme pri nich hádam všetky miesta v Česku a na Slovensku, ktoré mali so sopkami niečo spoločné.
Koľko času zaberie vytvoriť takúto knižku? Je to raz-dva alebo sú to mesiace či roky?
Ťažko povedať. Spísanie takej knižky zaberie len pár týždňov, ale zážitky, informácie, nápady, inšpiráciu zbierate celý život.
Čítali vašu knižku o sopkách pre deti aj kolegovia vedci? Aké máte ohlasy od detí a od expertov – podobajú sa? Vedia byť vedci rovnako nadšení ako deti?
Viem, že nemálo mojich kolegov geológov kúpilo túto knižku deťom na Vianoce, takže na reakcie si ešte budem musieť počkať. Už teraz ale viem, že samotné sopky boli zásah do čierneho.
Aké knižky ste ako dieťa čítali vy? A čo čítate dnes?
Ako dieťa som doslova hltal obrázkové encyklopédie. Vlastne som vôbec nečítal text, len popisky obrázkov. Mojou úplne prvou knižkou, ktorú som skutočne celú prečítal, boli Mikulášove patálie. Dostal som ju na Mikuláša, takže okrem vône mandarínok sa mi každý rok vybaví aj táto knižka. Dnes čítam predovšetkým biografie. Práve mám rozčítaných Vesmírnych barónov. Mojím celkom najobľúbenejším autorom je ale Douglas Adams, autor Stopárovho sprievodcu. Neskutočný génius.
Foto: archív Pavla Gabzdyla
Ako sa vlastne vyštudovaný geológ dostane k práci v planetáriu? Z hlbín zeme ste sa dostali až ku hviezdam… Vlastne by bolo logickejšie, keby ste ako geológ písali najskôr o sopkách, až potom o Mesiaci a vesmíre… ako to bolo? Alebo ste sa najskôr osvedčili ako popularizátor astronómie a potom sa spätne dostali k vašej vášni pre geológiu?
To by bolo na dlhé rozprávanie. Na počiatku bol môj záujem o hviezdy, potom o Mesiac, ktorý neskôr musel prejsť ku štúdiu geológie. O Mesiac sa totiž dnes zaujímajú skôr geológovia a geofyzici než astronómovia. Pre astronómov už totiž náš najbližší kozmický sused zaujímavý nie je, ale pre geológov je to hudba budúcnosti.
Zdá sa, že máte niekoľko vášní – okrem vesmíru a geológie aj pre Brno. Ako ste sa v ňom ocitli? Prečo ste si ho zamilovali?
Priznám sa, že keď som sa do Brna presťahoval z môjho rodného Havířova, nemal som ho vôbec rád. Bolo to na mňa príliš špinavé, rušné a neusporiadané mesto. Časom som ale Brnu prišiel na chuť a dnes ho mám naozaj rád. Zmenilo sa ale, samozrejme, i Brno samotné. Dnes je to úplne iné mesto než to, do ktorého som sa pred 20 rokmi nasťahoval.
Ovládate už aj brniansky hantec? Skúste nám Slovákom napísať v ňom pozdrav – uvidíme, či si porozumieme.
Priznám sa, že vôbec. V mojom hovorenom prejave, naopak, občas prebleskne ostravské skracovanie. Hovorím stále viac ako „Ostravák“ než „Brňák“.
Apropo, ešte by som sa vrátila k humoru – planetárium je v Brne na Kravej hore – kdesi som počula, že sa jej hovorí Monte Bú. Hovoríte jej tak aj vy? Majú astronómovia zmysel pre humor, alebo sú to seriózni vedci? Čím sa presne v planetáriu zaoberáte a ako vám ovplyvnila život pandémia koronavírusu?
Vo hvezdárni hovoríme skôr "Kravák“ alebo jednoducho „kopec“. Monte Bú len výnimočne. Povedal by som, že astronómovia, ktorí sú konfrontovaní so skutočnými časovými a priestorovými mierkami vesmíru, musia život už z princípu brať s humorom. Inak by sa zbláznili. Koronavírus nás ovplyvnil zásadne. Nie je pre nás nič desivejšie než prázdna sála planetária a pozorovateľne. O to viac sa pripravujeme na čas, keď k nám opäť začnú prúdiť návštevníci.
Čo chystáte najnovšie? Bude to z oblasti geologickej či astronomickej?
Môj zatiaľ posledný počin je naozajstná srdcovka. Spísal som sprievodcu, ktorý mesačných nadšencov zoznamuje s premenami vybraných útvarov v priebehu celých lunárnych dní. Načasovanie je natoľko presné, že ide o svetový unikát, ktorý vznikol na základe stoviek pozorovaní a tisícov fotografií. Súčasťou publikácie je aj itinerár, ktorý pozorovateľom alebo lovcom unikátnych fotografií radí, čo sa za konkrétneho osvetlenia na Mesiaci deje. Sprievodca sa ako e-book dá voľne stiahnuť na stránke: mesic.astronomie.cz
Ostáva vám nejaký voľný čas alebo vám ho všetok vyplní písanie?
Vždy, keď niečo dopíšem, teším sa, až vyrazím von a začnem fotiť. Fotenie je pre mňa veľký relax.
Pavel Gabzdyl
Narodil sa 23. apríla 1974 v Havířove. Je pracovníkom Hvezdárne a planetária Brno. Vyštudoval geológiu na Prírodovedeckej fakulte Masarykovej univerzity v Brne. V rokoch 1999 – 2000 pracoval ako popularizátor astronómie vo Hvezdárni vo Valašskom Meziříčí. Od roku 2000 pracuje vo Hvezdárni a planetáriu v Brne, kde sa okrem popularizácie astronómie venuje písaniu populárnej literatúry a tvorbe audiovizuálnych programov. Je autorom niekoľkých populárnych kníh: Měsíc v dalekohledu, Pod vlivem Měsíce, Měsíc, Měsíční dvanáctka, Astronomie (100+1 záludných otázek), Měsíc známý i tajemný, Všechno, co jste kdy chtěli vědět o Měsíci, Lexikon vesmíru, Otisky kosmických katastrof, ale aj publikácie Neuvěřitelné Brno či 3D Sopky. Za internetového sprievodcu Prohlídka Měsíce získal v roku 2013 cenu Littera Astronomica.
