Protagonista Tomáš, ktorý je zároveň rozprávačom, je intelektuál rekapitulujúci svoj život predovšetkým s ohľadom na svoju kariéru a milostné vzťahy. V týchto sférach však nevie nájsť svoju autentickú polohu; odborné publikácie cynicky kompiluje podľa kľúča: „Samotné vedecké texty boli byrokratické formálne texty vyskladané tak, aby zapôsobili na čitateľov, a vedecké rady. Uvedomovali sme si, že píšeme o dočasných veciach, že sami nič neprinášame, že ani priniesť nemôžeme, pretože všetko zásadné bolo v spoločenských vedách dávno objavené, presne povedané, opísané. Ostatné je len aplikácia, biznis, formalistická byrokracia.“
Svojmu mladšiemu, menej úspešnému kolegovi dáva bezškrupulózne praktické rady: „Ďalej si treba uvedomiť, že je potrebné využívať čerstvo mŕtve autority alebo vedcov na konci kariéry, práve veľmi populárnych, ako sú trebárs teraz Derrida, Foucault, Gadamer, Schumpeter, Popper, Friedman, Mills, Bordieu atď. A nakoniec je potrebné využívať súčasné hviezdy: Chomsky, Fukuyama, Huntington, Habermas, Beck, Stiglitz, Krugman, Dahrendorf atď.“ Jeho vzťahy sú krátkodobé, využíva služby prostitútok, pretože ich vzájomný pomer je jasne definovaný.
Protagonista napríklad vyučuje predmet „Omyly hospodárskej politiky“ a dostane ponuku na pôsobenie v „novej pravo-ľavej-stredovej liberálnej strane so sociálnym aspektom“.
Zápletkou je náhodné a nevinné stretnutie Tomáša, toho času vysokoškolského pedagóga, so svojou študentkou v kaviarni, počas ktorého sú odfotografovaní a fotografia je následne uverejnená v školskom časopise. Dôsledkom je škandál na fakulte. Protagonista sa snaží kauzu ustáť, na verejnosti imituje vzťah so svojou kamarátkou. Ten však prerastie do skutočného vzťahu, počas ktorého si Tomáš navyše začne aj pomer s inou študentkou. Opäť kompromitujúce fotografie – návratný motív dejových zvratov novely, ďalšie krátkodobé vzťahy a z nich odvodené problémy vyústia do straty pracovného miesta na fakulte.
Nasledujú neúspešné pokusy o uplatnenie sa na inej vysokej škole, v politike či v oblasti literatúry. Séria neúspechov vedie k odchodu do zahraničia, kde však nachádza len manuálnu prácu a život bez intelektuálneho naplnenia. Po návrate krátko učí na strednej škole. Milostný pomer s kolegyňou a „každodenné psychické trápenie“ vychádzajúce zo školských reálií vedú opäť k neúspechu. Protagonista využíva ponuku kamaráta a odchádza na Kanárske ostrovy, kde začína ako umývač riadu v hoteli.
Dej je situovaný do priestoru Slovenska posledných decénií, konkrétne reálie sa však objavujú len v menšej a pomerne selektívnej miere; na jednej strane sa spomína nežná revolúcia, mečiarizmus, na strane druhej sú napríklad fiktívne názvy periodík alebo politických strán. Rozprávač využíva dej na odrážanie sa k širším úvahám na spoločenské, politické a umelecké témy. Niekde ide o iróniu, inde o otvorenú kritiku a prieniky žurnalizmu. Tak ako v Idyle, aj v tomto diele zaujíma významné miesto reflexia akademického pôsobenia a kritika politického života v krajine, no objavuje sa klišé. Pred desiatimi rokmi by bolo jej spracovanie pre čitateľa zaujímavejšie, vzhľadom na reálne dianie posledných rokov.
Okrem intelektuála Tomáša sa v novele objavujú postavy mileniek alebo kolegov, ktoré sú rozvinuté len do nevyhnutnej miery objasnenia ich interakcie s protagonistom. V kontraste k súčasnej literárnej produkcii, ako aj veľkému množstvu milostných zápletiek prekvapuje absencia explicitných sexuálnych scén.
Daniš je najsilnejší v polohe satirika. Využívanie irónie je efektnejšie ako tvrdá kritika, pobaví.
Od polovice sa charakter novely mení, vytráca sa irónia, pribúda nový kompozičný prvok – celé odseky filozofujúcich otázok narúšajú plynulosť čítania. Dominuje introspekcia. Hlavná postava pod vplyvom udalostí odštartovaných náhodnou „kauzou“ prechádza až do nihilizmu, k úvahám o samovražde, absurdite. Postupne sa Tomášovi život rozpadáva, zostáva vylúčený. Aký život vlastne žil? Aká bola jeho pravá tvár? Môže človek svoj život zmeniť a stať sa niekým iným? Daniš je najsilnejší v polohe satirika. Využívanie irónie je efektnejšie ako tvrdá kritika, pobaví. Protagonista napríklad vyučuje predmet „Omyly hospodárskej politiky“, zúčastní sa prednášky s názvom „Vzostup primitívnej zábavy v serióznych médiách z globálneho pohľadu“, dostane ponuku na pôsobenie v „novej pravo-ľavej-stredovej liberálnej strane so sociálnym aspektom“. Kolega na fakulte sa venuje „metodológii metód“.
Smiešna maska identity je predovšetkým o neúspešnom hľadaní autenticity v osobnom a profesionálnom živote intelektuála na pozadí ponovembrovej spoločnosti. To však autor zachytil vo väčšom formáte a podrobnejšie už v predchádzajúcom diele.