Foto: Inaque
Víťazom bol Nicola Lagioa s knihou Krutosť, ktorá koncom vlaňajšieho roku vyšla aj v slovenskom preklade Adriany Šulíkovej vo vydavateľstve Inaque. Toto vydavateľstvo ponúklo slovenským čitateľom aj preklad spomínaného diela Eleny Ferrante pod názvom Príbeh stratenej dcéry, takže sa môžu presvedčiť, či sa porotcovia ceny Strega rozhodli dobre.
Rodina, základ rozvrátenej spoločnosti
Krutosť je príbehom talianskeho stavebného podnikateľa z Bari a jeho rodiny. Začína sa smrťou jeho dcéry Clary a v úvode knihy vidíme nahú doráňanú ženu v noci na ceste. Postupne sa zoznámime aj s ostatnými členmi rodiny a s ľuďmi, s ktorými sa stýkali, lebo ich potrebovali, aby rodinný podnik napredoval.
Ďalšie postavy prinesie do deja Clarin nevlastný brat Michele, ktorý sa usiluje zistiť, ako vlastne sestra zomrela. Dostal sa do rodiny ako bastard, keď jeho matka, milenka hlavy rodiny, zomrela pri pôrode. Boli si so sestrou blízki, lebo boli cudzincami v rodine, kde záležalo len na peniazoch a spoločenskom postavení. Michele mal od detstva psychické problémy a Clara sa z pekného vyrovnaného dievčaťa stala ženou, ktorá sa rodine pomstila tým, že brala drogy a zábavu končila sexom, kde sa medzi náhodnými partnermi vyskytovali aj obchodní partneri jej otca.
Tradícia verzus modernosť
Niektorým kritikom prekáža, že Elena Ferrante píše tradičným spôsobom, dá si záležať na vykreslení prostredia, psychológie postáv a ich vzťahov, dejová línia je priehľadná a jazyk rozprávača vecný. Lagioia tieto atribúty tradičného románu narúša. Jeho opis sveta, v ktorom sa postavy pohybujú, je založený na zmyslovom vnímaní. Registruje svetlá, zvuky, vidí aj skrytý život zvierat a hmyzu.
Rozprávanie si nezachováva odstup, nereflektuje prírodu okolo seba, ale je akoby jej súčasťou, preto vníma aj skrytého pavúka a striehnuceho potkana. Ten je svedkom zrážky dievčaťa s autom: „Odrazu zacítil chvenie asfaltu a stŕpol. Ticho vyplnilo dunenie blížiaceho sa motora. Svetlá bielych reflektorov dopadli na ženský profil a konečne sa pohľad dievčaťa odrazil v úľaku ďalšej ľudskej bytosti.“
Zranený šofér v nemocnici si tento moment vyhodnotil takto: „Pochopil aj, že volant nestočil preto, aby sa vyhol dievčine, ale aby zachránil seba, pretože každý kúsok mladej ženy bol magnetom a absenciou vôle, hypnotickým vábením, v ktorom sa všetko zlieva do identickej a dokonalej hmoty a my prestávame existovať.“ Čitateľ zostane v neistote, či dievča zrazil. Pre zápletku je to dôležité, lebo oficiálny dôvodom smrti dievčaťa sa stane samovražda.
Rozprávač nedáva najavo svoju prítomnosť, text napreduje akoby samospádom, striedajú sa prostredia, postavy, časové pásma, čitateľ si musí dávať pozor, aby nezablúdil. Podľa niektorých kritikov má byť kľúčom k románu veta, ktorú Michele povedal sestre, keď mu darovala knihu poézie Piesne skúseností. V básni o tigrovi si autor kladie otázku, či stvoriteľ tigra stvoril aj baránka. Michele odpovie: „Jeden stvorí druhého.“ „Baránok stvorí tigra tak, že sa nechá zožrať tigrom.“ Erudovaný čitateľ si spomenie, že autorom Piesni skúseností je William Blake.
Spomenie si tiež, že v inej kapitole Krutosti Michele chodieval v Ríme do paláca del Grillo, aby sa díval na podobu tigra. Bol na obraze, ktorý sa volal Večerná návšteva. „Michele sa naň chodil pozerať vždy, keď sa chcel postaviť zoči-voči svojej budúcnosti. V katalógu sa dočítal, že zviera predstavuje nenásytnosť zahniezdenú v sídlach vládcov, on s tým však nesúhlasil. Tiger bol odmena, záhrada predstavovala vnútorný priestor.“
Hlad po bohatstve a moci je nenásytný a koho ovládne, pre toho je baránok prirodzenou potravou.
