Akási nemecká čitateľka o knihe izraelského autora Davida Grossmana Život sa so mnou pohráva napísala, že to nie je „Wohlfühlroman“ – román, pri ktorom sa človek cíti dobre. Nie, je to hlboký psychologický román, a aj keď ktosi iný tvrdil, že je pre náročného čitateľa, nie som jediná, kto sa od tejto rodinnej drámy troch generácií silných žien nevedel odtrhnúť. Príbeh rozpráva Gili, ktorej meno vraj v hebrejčine znamená radosť, no tú práve ona necíti.
Gili, ktorá je skriptka, dcéra filmára Rafiho, rozmotáva komplikovanú rodinnú históriu, a to veľmi pútavo. Opisuje, ako Rafi v 15 rokoch prišiel o matku a v šestnástich sa zamiloval do Niny, zvláštneho dievčaťa z Juhoslávie, čo do Izraela prišlo so svojou mamou Verou Novak. A práve krásna Vera sa v izraelskom kibuci dá dokopy s Rafiho ovdoveným otcom Tuvjom. O chvíľu sa dozvieme, že Vera je Gilina babka…
Začneme prenikať do podivuhodných vzťahov medzi Verou, Gili a Ninou a Rafim, ktorý ich všetky tri miluje. Nejde však o žiadnu červenú knižnicu, Artforum vydalo Grossmanov román v edícii -klad vyhradenej pre literárne poklady (vyšiel tu aj Jediný príbeh Juliana Barnesa, Marketér Olega Sencova či Jeseň a Zima Ali Smith).
Ako píše nemecká ctiteľka Grossmana, čitateľ sa tu musí otvoriť veľmi tvrdým témam a časom, ktoré ho vyvedú z jeho komfortnej zóny. Rodinná štvorica sa pri nakrúcaní filmu o rodinnej minulosti vyberie na cestu na chorvátsky ostrov Goli otok. Dnes deväťdesiatročná Vera tam strávila tri roky v krutom politickom väzení za Titovho režimu v 50. rokoch, keď odmietla zradiť svojho manžela Miloša, neprávom obvineného z vlastizrady.
Aké tajomstvo skrýva pred svojou dcérou Ninou a prečo si tá nevie nájsť cestu ku Gili? Fascinujúce je, že predlohou Very bola Eva Panič-Nahir, ktorá Grossmanovi rozprávala svoj skutočný príbeh pred 20 rokmi. V závere knihy jej Grossman ďakuje za voľnosť v rozprávaní príbehu a možnosť predstaviť si ho a vymyslieť, ako sa nikdy nestal. Knihu majstrovsky preložila Silvia Singer, najmä pasáže, kde Vera, pochádzajúca z pôvodne maďarského Čakovca, pôvabne komolí hebrejčinu. Obálku zdobí ilustrácia Jána Lebiša.
