Handke bol v piatok v Republike srbskej, ktorá je súčasťou Bosny a Hercegoviny. Regionálna prezidentka Željka Cvijanovičová mu v meste Banja Luka udelila Rad Republiky srbskej. V ten istý deň filmový režisér Emir Kusturica odovzdal Handkemu v meste Višegrad vo východnej časti Republiky srbskej literárnu Veľkú cenu Iva Andriča.
Handke si v nedeľu v srbskom hlavnom meste Belehrad z rúk srbského prezidenta Aleksandara Vučiča prevzal Rad Karadjordjeho hviezdy – najvyššie štátne vyznamenanie Srbska. Vučič mu ho udelil už vlani, ale spisovateľ v tom čase nemohol vycestovať do Belehradu.
V Sarajeve, metropole Bosny a Hercegoviny, sa však Handke stretol s odmietnutím. Miestne médiá ho totiž označili za „popierača genocídy“. Politici a intelektuáli, s ktorými pózoval v Republike srbskej, v skutočnosti popierajú vojnové zločiny Srbov, konštatuje DPA.
Medzi tieto zločiny patrí masaker viac než 8000 moslimských mužov a chlapcov z východobosnianskej enklávy Srebrenica v júli 1995, ako aj vražda vyše 1600 bosnianskych Moslimov, ktorá sa odohrala v roku 1992 vo Višegrade.
„Popierať pravdu, ktorá je každému zrejmá, že ľudia boli zabití pre svoje náboženstvo a etnickú príslušnosť – nie je to fašizmus?“ uviedol v nedeľu pre spravodajskú televíznu stanicu N1 chorvátsky člen bosnianskeho prezidentského úradu Željko Komšič. „Handke môže mať neviemkoľko Nobelových cien, ale v hĺbke svojej duše je to fašista,“ dodal Komšič.
Peter Handke (78) v roku 2006 vystúpil s príhovorom na pohrebe bývalého juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča. Handke bol počas krvavého rozpadu bývalej Juhoslávie horlivým obhajcom Srbov. Z dôvodu jeho postoja sa na odovzdaní Nobelovej ceny v decembri 2019 nezúčastnili zástupcovia Chorvátska, Bosny a Hercegoviny, Albánska, Kosova a Turecka.