Rozhovor s autorom sme uverejnili v Pravda magazíne a najnovšie sa so spisovateľom môžete stretnúť on-line v debate v rámci festivalu talianskej kultúry Dolce Vitaj od 6. júna na sociálnych sieťach Talianskeho kultúrneho inštitútu.
V románe Marca Missiroliho má vernosť viacero významov – vernosť manželská, vernosť partnerská, vernosť samému sebe, vernosť svojej rodinnej histórii… Hrdinovia váhajú nad otázkou, čo im môže nevera vziať z ich manželstva. Uvažujú, či nevera manželský vzťah, naopak, neosvieži v jeho rutine po rokoch. Veď človek v západnom svete si nerád čokoľvek odopiera.
Čítajte viac Manželstvo by mohlo mať viac voľnostiRovnako je na tom „nádejný spisovateľ“ Carlo, ktorý sa dá v zrelom veku podporovať od svojich dobre situovaných rodičov, aj jeho manželka Margherita, ktorá vymenila prácu architektky za ľahšiu pozíciu realitnej maklérky.
Obaja sa dostanú do situácie, v ktorej sa musia konfrontovať so sebou samými, so svojimi snami a s realitou všedných dní. Carla láka jeho mladá študentka, Margheritu priťahuje pevné telo jej fyzioterapeuta. Odolajú či podľahnú? A za akú cenu?
Obaja manželia sú súčasne vystavení aj lákavej ponuke nového bytu, ktorý je síce nad ich pomery, ale napĺňa predstavu o dokonalom bývaní. V takom byte potom už chýba len dieťa. Lenže ho môžu získať iba s dávkou manipulácie, ktorá nahradí chýbajúce financie – sú takéto prostriedky na dosiahnutie svojho sna prípustné?
Marco Missiroli prostredníctvom svojich hrdinov hľadá spôsob, ako sa vyrovnať so zložitosťou dnešného sveta. No jeho postavy akoby žili v určitom vákuu, aj keď sa pohybujú v realite všedných dní, ostávajú za clonou.
Ich konanie a zmýšľanie nezaujatého pozorovateľa vlastného života nemá korene, iba ak v náznakoch. Asi je to tak, že dnešný mladý človek, a tým je aj spisovateľ Missiroli, trpí v prvom rade deficitom sebarealizácie, nech už sú tieto pocity oprávnené či nie, a z toho nemôže prameniť nič iné len frustrácia.
Tá sa nevyhýba ani ďalším mladým hrdinom románu, fyzioterapeutovi Andreovi, ktorý si ju vybíja v nezmyselných a krutých zápasoch a študentke Sofii, ktorá sa napokon svojho sna o novom živote vo veľkom meste vzdá a vráti sa domov, k osamelému otcovi.
Títo dvaja patria do celkom inej spoločenskej vrstvy, no v Missiroliho podaní riešia krízu svojej identity rovnako ako ich o pár stupňov lepšie postavené póly. Nie je medzi nimi žiadny sociálny konflikt, ani v náznaku, pretože spisovateľ do vidí inak.
„Dosť bolo núteného hľadania sociálnych tém a angažovanosti, je predsa pekné aj pochopiť, že ľahkosť a intimita jednotlivca môže viesť k univerzálnosti,“ povedal v nedávnom rozhovore pre Pravda magazín.
Do životov všetkých mladých zasahuje súžitie s generáciou rodičov. Priepasť medzi rodičmi a ich dospelými deťmi sa niekedy zdá neprekonateľná, len ťažko môžu pochopiť jeden druhého. Nesprávajú sa k sebe neláskavo, no pre Marca Missiroliho je veľmi dôležité cítiť sa slobodným, byť sebou samým a tiež nestotožňovať sa s ideami starej generácie.
V Missiroliho románe zámerne chýbajú priateľstvá, pretože, ako sám povedal, v malomeštiackych príbehoch, keď sa ľudia zosobášia, priatelia z detstva sa často stratia, akoby manželstvo bolo akýsi opätovný začiatok akéhosi nového života. Hrdinom potom neostáva nič iné, len ľutovať za stratenou mladosťou.
V Taliansku patrí Marco Missiroli medzi uznávaných autorov, je držiteľom viacerých literárnych cien a príznačne získal aj cenu mladých čitateľov. Román Vernosť je už jeho piatou knihou a vyšiel vo vydavateľstve Slovart v preklade Františka Hrušku.