Kniha má skoro 400 strán a obsahuje okrem textu a reprodukcií aj osobné fotografie. Takéto snímky zo súkromia bývajú vždy veľmi zaujímavé a v tomto prípade o to viac, že čitateľ bude hľadať aj spoločné črty tváre Ferdinanda a Vincenta. A aj ich nájde. V kolekcii sú napríklad fotografie z kresliarskeho pobytu oboch bratov na Orave, výjav, ako si pozerajú reliéf v Martine, ale aj snímka maliara s vnúčatami či s vlastnými prácami v ateliéri.
Ako z románu
Petránskeho monografia o Ferdinandovi Hložníkovi je knihou o umení, ale aj knihou o Slovensku. Autor sleduje umelca od detstva vo Svederníku a stvárňuje ho trocha ako románovú postavu – píše o prostredí, v ktorom žil, o jeho rodine, náture, naznačuje aj jeho možné myšlienky, cituje jeho skutočné slová. Všetky tvrdenia dokladá obrazová príloha.
Text knihy je rozdelený do piatich kapitol pod názvami: Namiesto úvodu, Poznanie života a život poznania, Hľadanie zmyslu a tvaru, Otvorený epilóg a Dokumenty. Knihu uvádza citát z výrokov Ferdinanda Hložníka o tom, že bez umenia by ani nechcel žiť. Však publikácia potvrdzuje, že od detstva musel cítiť veľký tlak talentu. Naozaj mal čo povedať a vedel aj ako.
To, že sa začal venovať výtvarnému umeniu, nebolo teda odpozerané od brata, ani sa do toho nemusel siliť, mal to v sebe, tiež bol obdarený. Do slovenského umenia vniesol svoj vlastný vklad originálneho umenia. Nebol teda len ten druhý, mladší brat, vypracoval sa na svojbytného umelca. Vyjadroval sa k vývoju sveta, ale najmä sledoval a stvárňoval svoj vnútorný svet. Najprv to boli skôr idylické alebo poetické záznamy videného, potom začal vnikať pod povrch a pomocou farby i tvarov hovoril o zložitosti života, o tom, čo ho zaujímalo a znepokojovalo. Jeho obrazotvornosť bola neobyčajne bohatá.
Kreslil s bratom
Všetko sa to začalo už v detstve. Ferdinand Hložník sa narodil 18. novembra 1921 vo Svederníku. V rodine mali neskôr päť detí, ale v tom čase bol na svete ešte len najstarší Vincent. Bratia sa spoločne hrali, spoznávali prírodu, vidiecky život a kreslili. Dá sa povedať, že prvú múzu mali spoločnú, a stretli ju na rodnom dvore. Petránsky pripomína, aká bola vtedy dedina inšpirujúca, aká vkusná bola jej architektúra, ploty, dvory. Chlapci vnímali rôzne fascinujúce predmety – poľnohospodárske nástroje, hrable, rebríky, sane, vozy a okolitú prírodu. Tieto scenérie pôsobili výtvarne, inšpirovali ich a dávali pevný základ tvorbe budúcej.
Tvorba bratov Hložníkovcov vyvoláva otázku, ako to bolo v rodine, z ktorej vzišli až dvaja takí významní umelci. Ako sa navzájom vnímali oni? Inšpirovali sa navzájom? Ovplyvňovali sa? Aj tieto otázky môžu byť podnetom na čítanie monografie. Publikácia o Ferdinandovi Hložníkovi však dáva jasnú odpoveď, že bol absolútne svojský a ak jeho práca korešpondovala s nejakým výtvarným alebo filozofickým názorom, bolo to v rámci celej doby, nie rodiny. Blízki sú si bratia vnútornou silou svojho diela. Tú asi získali z jedného zdroja – práve z rodiny, z rodného kraja.
Diela Ferdinanda Hložníka sa dajú čítať okom aj srdcom. Čarovné sú vidiecke motívy, ale aj neskoršie obrazy s námetom kaviarní alebo mestskej periférie, ako aj úvahové vizuálne šifry. Zaznamenával všetko, čo žil. Monografiu uzatvárajú jeho vlastné slová na túto tému: „Tak, ako sa roky vrstvili so skúsenosťou, tak to všetko preletelo mojimi obrazmi… Po búrke tiché spočinutie a zas výbuch a tak podobne – veď hovorím – ako tiekol čas a život.“
Nielen jeden život, ale celý svet možno prejsť s týmto maliarom. A to aj vďaka dôkladnému spracovaniu Ľudovíta Petránskeho. Kniha je dvojjazyčná, vychádza s anglickým prekladom. Vítame ju doma, ale má otvorenú cestu aj do zahraničia, kde si Ferdinandovo dielo určite nájde odozvu.
