Jeho rozprávanie sa začína v rokoch, kedy už môže človek začať bilancovať svoj život.
Foto: Artforum
Tony sa vracia do svojho dospievania v šesťdesiatych rokoch a náhle zisťuje, že spomienky sú zradné. V nečakanom šoku nad vlastným, pomstychtivým listom z mladosti, odhaľuje plytké pohnútky, ktorými sa celý život riadil.
V myšlienkach sa obracia k dávnemu priateľovi zo strednej školy, Adrianovi, ktorý spáchal samovraždu, a svojej prvej láske, Veronike, ktorá Adriana pred ním uprednostnila. Namiesto pokojného prístavu staroby Tonyho víta rozbúrené more vlastných pochybností o sebe a o tom, čo má v skutočnosti zmysel.
Kniha je aj napriek napínavému príbehu meditáciou nad všeobecne uznávanou priemernosťou, ktorá síce prináša spoločenské výhody, ale len čiastočné uspokojenie – v skutočnosti drví zaživa.
Hrdina je pred nami lapený vo svojej márnosti ako pavúk vo vlastnej sieti. Tony Webster sa pýta sám seba: Aký epitaf by bol vhodnejší na náhrobok: „Každý deň je nedeľa“? alebo: „Ten, čo ničomu nerozumel“?
Julian Barnes: Pocit konca, Artforum
