Abdulrazak Gurnah sa stal 118. nositeľom tejto ceny, ktorú od roku 1901 udelili 102 mužom a 16 ženám. Vlani sa jej laureátkou stala poetka Louise Glücková, rok predtým ju získala poľská autorka Olga Tokarczuk.
Spisovateľ Abdulrazak Gurnah sa narodil v roku 1948 na ostrove Zanzibar. V roku 1968 prišiel ako študent do Veľkej Británie, kde sa napokon usadil. V súčasnosti žije v Brightone. Predtým, než odišiel do dôchodku, pôsobil ako učiteľ postkoloniálnej literatúry na Univerzite Kent v Canterburry a ako externý redaktor časopisu Wasafiri. Je autorov desiatich románov v anglickom jazyku, pričom najznámejšie sú Paradise (Raj, 1994) a By the Sea (Pri mori, 2001). Napriek tomu, že angličtina nie je jeho materinským jazykom, stala sa jazykom, v ktorom sa seriózne začal venovať písaniu vo veku 21 rokov. Často je pretkaná výrazmi zo svahilčiny, hindčiny, arabčiny a nemčiny. Gurnah sa stal jedným z najuznávanejších postkoloniálnych autorov na svete.
Obraz neznámej Afriky
Podľa Matsa Malma, stáleho tajomníka Švédskej akadémie, ktorý oznámil víťaza Nobelovej ceny za literatúru, Gurnah vo svojich románoch „konzistentne a s obrovským súcitom prenikol dôsledkami kolonializmu vo východnej Afrike.“ Ďalej hovorí, že jeho tvorba predstavuje živý a precízny obraz Afriky, ktorý nie je bežne známy.
Gurnah je držiteľom ocenenia Booker Prize for Fiction, ktoré obdržal v roku 1994. Okrem neho získal aj Los Angeles Times Book Prize a Commonwealth Writers Prize za najlepšiu knihu v eurázijskom regióne. Gurnah je v poradí piaty africký nositeľ Nobelovej ceny za literatúru. Okrem neho sú to John Maxwell Coetzee, Nadine Gordimer, Naguib Mahfouz a Wole Soyinka.
Vo svojej tvorbe sa primárne zaoberá témami identity, ovplyvnenej predovšetkým pozostatkami kolonializmu a otroctva. Jeho postavy musia neustále čeliť dôsledkom spôsobených migráciou, ktorá ich núti prispôsobiť sa novému geografickému a sociálnemu kontextu. Identita je predmetom neustálych zmien Sám Gurnah si prešiel núteným vysídlením z rodného Zanzibaru, keď mal 18 rokov. Ako moslim sa totiž mohol stať obeťou perzekúcie, ktorá v tom čase v krajine nastala následkom vzbury. „Jeho predčasný odchod vysvetľuje centrálnu úlohu exilu vo všetkých jeho románoch, ale zároveň aj chýbajúcu nostalgiu za primitívnejšou, predkoloniálnou Afrikou,“ vysvetľuje Malm.
Preložia ho do slovenčiny?
Podľa Dobroty Pucherovej z Ústavu svetovej literatúry SAV, zaoberajúcej sa africkou a afro-európskou literatúrou v angličtine, je jeho víťazstvo výbornou správou, najmä kvôli aktuálnym témam, ktoré vo svojej tvorbe rozoberá. „Jeho témy určite nie sú nášmu regiónu vzdialené, keďže migrácia a utečenectvo sa týka náš všetkých. Ide o globálny fenomén,“ dodáva Pucherová. Ak by mala tú možnosť, rada by od neho niečo preložila do slovenčiny.
Kenská poetka, dramatička a politická aktivistka Shailja Patel ocenila Gurnahovo víťazstvo Nobelovej ceny. „Vynikajúca voľba. Som šťastná pre Zanzibar, pre ľudí z ostrova, pre svety Indického oceánu, pre všetky marginalizované a práv zbavené pobrežné komunity. Dúfam, že to posunie svetové porozumenie africkej literatúry preč od hegemonického etnopatriarchátu.“ Zablahoželal mu aj indický spisovateľ a prekladateľ Aruni Kashyap, ktorý zároveň zverejnil ich spoločnú fotografiu z ich stretnutia v Indii.
