Krimiromán nadväzuje na predchádzajúce „Bremeno minulosti“, tiež sa odohráva v 90. rokoch. Autor s pseudonymom Dominik Dán, bývalý detektív, až s matematickou presnosťou dodržiava vydanie svojich kníh vždy na letný prázdninový a následne predvianočný trh. Dve ročne. Ak ste predchádajúcu „dánovku“ nečítali, vôbec to neprekáža. Chytíte sa.
Lívia bola cica. Teda mačka. Samozrejme, aj zabitie mačky je opovrhnutiahodný čin, hoci sa obyčajne neoznamuje na telefónne číslo 158. Tentoraz boli detektívi z oddelenia vrážd Krauz a Chosé na miesto činu vyslaní omylom a ešte boli nútení nahradiť aj hrobárov. Ale možno to bol osud, lebo tento prípad bol začiatkom série udalostí, ktorý viedol k vyriešeniu starých policajných „restov“. Oživil prípad Hildy Wolfovej, psychologičky s kamenným výrazom, ktorá aj s manželom pravdepodobne obľubovala sado-masochistické praktiky. Vykopanú kostru mŕtvoly jej muža identifikovali práve v predchádzajúcej knihe „Bremeno minulosti“. Wolfová bola podozrivá zo zmiznutia viacerých chlapcov, jej klientov, často problémových chovancov z ústavov, dokonca z vraždy vlastného muža a jeho šoféra.
Čo urobia detektívi z kancelárie 141 so svojím zoznamom ôsmich prípadov pripisovaných Hilde Wolfovej, ktoré sa začínajú a končia práve mačacou stopou? V dávnej minulosti sa na tejto „dáme z ľadu“ z lepších kruhov , ktorej to racionálne a briskne myslí, poriadne popálili. Bude to tak aj tentoraz? Je táto žena monštrum, alebo ide len o vykonštruovaný prípad v hlavách detektívov? Navyše, akoby toho nebolo dosť, cestou zo školy zmizne 13-ročný chlapec, syn vysokopostaveného štátneho úradníka, ktorý zhodou okolností býva kúsok od Hildy Wolfovej. Naozaj je táto osoba už taká trúfalá, že si dovolí uniesť a možno beztrestne zavraždiť dieťa bývajúce len o niekoľko ulíc ďalej? Tak veľmi si verí? Predovšetkým Richard Krauz je o tom presvedčený. Až tak veľmi, že… vyvedie hlúposť.
Tridsaťtrojka nie je v živote človeka zlé číslo. A už vôbec nie v živote autora krimirománov, z ktorých sa prakticky každý stal bestsellerom a ich predaj už dávnejšie prekročil miliónovú hranicu. Kto má rád vzájomné „špičkovanie“ detektívov z kancelárie 141, vypočúvacie pasáže, z ktorých je jasné, aké ťažké je niekedy získať informácie, aj keď obe strany hovoria po slovensky, kto obľubuje atmosféru, ktorá nečakane zhustne – ten si pri čítaní Mačacej stopy príde na svoje.
Citát na úvod knihy znie: Žena je vždy premenlivá a vrtkavá. Miau!
