Remeslo a dizajn
Školu umeleckých remesiel (ŠUR) založil Josef Vydra, začínala kurzami a postupne vybudovala grafické, drevorobné, kovorobné, textilné a módne, fotografické aj filmové oddelenie. Mnohé výrobky, ktoré sa v 30. rokoch zrodili pod strechou ŠUR, by ste si obľúbili aj dnes – od hračiek cez nábytok či módne šaty, návrhy interiérov, aranžovanie aj obálky kníh či dobové plagáty, logá. Majú totiž nápad, sú praktické aj pekné, dobové aj moderné.
Pozrite si výrobky legendárnej Školy umeleckých remesiel z 30. rokov minulého storočia.
Výnimočný prínos tejto školy bol najmä v tom, že prepájala remeslo, umenie a praktickú výrobu a vo svojej dobe bola veľmi progresívna. Jej programom bolo „Nebáť sa moderny, kriticky z nej vyberať a skúšať všetko najnovšie a prenášať výsledky späť do výroby“. Spolupracovala s výrobnými podnikmi, prizývala k žiakom odborníkov za zahraničia na prednášky či kurzy, žiacke práce posielala na medzinárodné výstavy a veľtrhy, hľadala talenty už medzi deťmi.
Žiaľ, s nástupom 2. svetovej vojny a Slovenského štátu museli českí učitelia odísť a ani povojnová doba progresívnej pedagogike nepriala. Škola zanikla a s ňou sa stratilo veľa artefaktov a dokumentov, po ktorých dnes pátra celý tím výskumníkov. Knihu ŠUR – Škola umeleckých remesiel v Bratislave zostavil trinásťčlenný tím a práca na nej trvala celých osem rokov.
Slovenský bauhaus
„Škola umeleckých remesiel bola bauhaus (nový, progresívny typ výtvarnej školy) na slovenský spôsob. Z medzinárodného hľadiska sa zapojila do veľkého hnutia reformy škôl a z domáceho hľadiska sa snažila Slovensko hospodársky pozdvihnúť. Všetci učitelia veľmi dbali na používanie lokálnych materiálov, ale v modernom dizajne, aby sa výrobky dokázali predať,“ hovorí hlavná zostavovateľka knihy Klára Prešnajderová.
Čítajte viac Elektrizujúca modrá je hitom, pomohol k tomu aj zosnulý Abloh. Máme inšpirácie!Najväčšiu radosť pri výskume jej prinieslo, keď sa jej podarilo skontaktovať so synom jedného zo zakladateľov ŠUR Antonína Hořejša – Petrom Horom Hořejšom. Vypátrala ho cez internet, kontaktovala rôzne školy a miesta, až sa dopracovala k jeho emailovej adrese. Syn o tomto období života svojho otca nevedel, informácie z výskumu po rokoch zmenili pohľad syna na svojho otca, ktorý medzi dvoma vojnami pomáhal meniť tvár Slovenska.
„V rokoch 1928 až 1939, keď táto škola pôsobila, neexistoval výraz dizajn. Dnes môžeme smelo povedať, že ŠUR prepájaním remesla, umenia a výroby priniesla na Slovensko začiatky výučby dizajnu vo výnimočnej kvalite, s medzinárodným významom, nebyť vojny mohli sme z jej práce ako krajina výrazne profitovať,“ pripomína riaditeľ Slovenského centra dizajnu Maroš Schmidt.
Dnes sú inštitúcie v zahraničí a často aj doma milo prekvapené, akú progresívnu školu sme na Slovensku v 30. rokoch mali. Jej odkaz si dnes ctí umelecko-priemyselná škola, Vysoká škola výtvarných umení či fakulta architektúry. Výnimočnú Školu umeleckých remesiel teraz pripomína výnimočnou publikácia v grafickej úprave Márie Rojko, ktorá zaujme odborníkov aj laikov. Vyjde aj v anglickej verzii.