Kniha týždňa: Carmen - skutočný život Hany Hegerovej

Dôvera zaväzuje

Autor knihy si získal dôveru Hany Hegerovej už pred troma desaťročiami, a tak (výlučne on) získal aj súhlas na napísanie jej biografie, s podmienkou, že ju bude publikovať až po jej smrti. Najmä posledných desať rokov ju sústavne navštevoval – doslova až do poslednej chvíle (na želanie rodiny bol jediným rečníkom na jej pohrebe). Nahral s ňou tisíce hodín rozhovorov. No nezhováral sa iba s ňou. Navštívil a nahral si aj spomienky mnohých pamätníkov. Preštudoval aj stovky článkov, obrazových aj zvukových záznamov a písomných aj fotografických materiálov – dosť na to, aby v tom mohol (ako podstatne mladší človek, ktorý neprežil celú tú dobu, čo prežila ona) aj zablúdiť alebo aby nie všetkému porozumel. Nezablúdil však, všetkému porozumel, a tak desaťročie za desaťročím, rok za rokom – a často aj deň za dňom – v jeho knihe dostávame ako na dlani nielen život HH, ale aj jeho dejinné pozadie.

„Precikala“ antichartu

To, ako do života Hany Hegerovej zasahovala doba, prečo musela už od detstva meniť bydliská aj mená, patrí k najobjavnejším príbehom tejto knihy. No objavne sú podané aj tie známejšie. Ako napríklad ten, keď aj Hana Hegerová bola v roku 1977 medzi umelcami nahnanými normalizačnou mocou do sály, kde mali podpisovať antichartu. Hana Hegerová sa však vzoprela a rozhodla sa odísť. Tajní pri dverách jej nedokázali v odchode zabrániť, kapitulovali pred šarmom, s ktorým ich táto prvá dáma československého šansónu presvedčila, že ak ju nepustia, pociká sa. Také jednoduché riešenie, ale zišlo na um iba jej.

Neostalo to však bez následkov. Aj keď to autor knihy nepatetizuje, pri čítaní ďalších stránok nám neunikne, že to, čo prišlo zakrátko po jej vzbure, bola pomsta totalitného systému – uväznili ju za administratívnu chybu, za ktorú neniesla nijakú vinu. (Našťastie aj vtedajší prezident si vedel vďaka vlastnej skúsenosti živo predstaviť jej situáciu a udelil jej milosť.)

Toto je však len jeden príklad za všetky, takýchto príbehov z jej osobného aj profesionálneho života nájdeme v knihe celú dlhú reťaz, a nikde nemáme pocit, že by do nej niektoré ohnivko nepatrilo alebo nejaké chýbalo.

Čítajte aj Kniha týždňa: Kde ležia Zasľúbené zeme?

Noblesa noblesu hľadá

Zaiste, žijeme v demokracii, ústava nám zaručuje slobodu prejavu, všetko sa môže napísať. Lenže vieme, ako to chodí. Najusilovnejšie slobodu prejavu využívajú niekdajší najusilovnejší cenzori. Sloboda prejavu, žiaľ, nie je iba sloboda pravdy, ale aj sloboda lží a poloprávd, výmyslov, prekrucovania, nálepkovania, okliešťovania aj zmizíkovania. Sloboda pamfletu. Aj sloboda lacnej bulvárnej reklamy. Noblesnému, a navyše noblesou Hany Hegerovej motivovanému Tomášovi Padevětovi ani náhodou nehrozilo, že by sa niečoho takého dopustil. Stal sa chápavým alter egom umelkyne, ktorá zažila veľké úspechy, ale aj veľké sklamania, ktorá nič pred ním nezatajila a on nič z toho, čo sa dozvedel, nezneužil. Carmen – skutečný život Hany Hegerové je skutočne dobrá kniha o skutočnom živote nezabudnuteľnej Hany Hegerovej.

Čítajte aj Básnik má pamäť v básni: Nepolepšiteľný svätec Silvester Krčméry