Vaša kniha Proces s mŕtvym otvára pre Slovensko stále citlivú tému o časoch vojnového slovenského štátu a jeho prezidentovi Jozefovi Tisovi, a to aj v spojení s históriou vašej rodiny. Ako sa vám písala táto kniha?
Písanie Procesu s mŕtvym bola pre mňa arteterapia. Príbeh našej rodiny však nie je ničím výnimočný, asi všetci schovávame nejakých „kostlivcov v skrini“. Mňa veľmi ovplyvnili moji prastarí rodičia, jednoduchí ľudia, sedliaci, ktorí žili pri Nitre v jednoduchom dome z nepálených tehál – no boli v ňom krásne kusy nábytku – solitéry. Takmer rokoková skriňa, kredenc a posteľ. Ako dieťa som ich mala najradšej, no podvedome mi bolo jasné, že tento nábytok do jednoduchej chalupy nepatrí. Až keď som bola staršia, pochopila som, že je to nábytok, ktorý kupovali sedliaci po deportovaných Židoch v tzv. halierových dražbách, teda takmer za nič.
Na takej posteli moji starí rodičia zomreli a stále bola v našej rodine prítomná – a s ňou aj pocit kolektívnej viny za všetko, čo sa udialo. Keď som študovala politológiu, môj dedo hovoril, že o Tisovi neviem nič, zato on áno, lebo ho videl na vlastné oči – adoroval ho. Také situácie sú známe mnohým obyvateľom Slovenska.
Foto: Ikar
Ako na knihu reagovali čitatelia?
Priznám sa, že kvôli psychohygiene som si zakázala čítať anonymné portály alebo anonymné diskusie pod článkami. Ohlasy, ktoré sa ku mne dostanú, sú teda z osobných stretnutí a sú priaznivé, som za ne vďačná.
Rada otvárate rôzne spoločenské problémy – historické, ale aj aktuálne – ako vo vašich filmoch. Prečo sa tak zaujímate o politiku?
Pretože si uvedomujem, že politiku a politické dianie nemožno oddeliť od našich súkromných životov. Všetkých sa nás to priamo dotýka. Dokonca aj ľudí, ktorí hovoria, že nevolia alebo že politiku nesledujú – tiež musia odvádzať odvody a platiť dane. Tie nastavuje niekto, kto je v politike. Hlasovanie v zákonodarnom zbore a rozhodnutia politikov nás všetkých priamo alebo nepriamo ovplyvňujú, nedá sa pred tým utiecť, len vyjadriť svoj postoj. Môj záujem o veci verejné, samozrejme, súvisí aj s tým, že som študovala politológiu, takže nie je čerstvý.
Foto: Pravda, Robert Huttner
Čo chystáte najbližšie – novú knihu alebo film?
Mám rozpracovaných viacero projektov, o niektorých zatiaľ iba uvažujem, ale veľmi jasné kontúry už má Krásna brána o vzťahu Adely Ostrolúckej a Ľudovíta Štúra. Na to sa veľmi teším.
