Hovorilo sa o tom v bratislavskej Mestskej knižnici, kde sa zišli čitatelia s autormi Klubu nezávislých spisovateľov. Večer moderovala Eva Maliti Fraňová, okrem nej prečítali svoje texty aj Denisa Fulmeková a Juraj Šebesta. Spisovatelia porozprávali aj o svojich plánoch. Eva Maliti Fraňová sa napríklad zmienila o výstave Louise de Vilmorin na Slovensku, ktorá bude vo Francúzskom inštitúte v Bratislave. Zdá sa, že slovenská próza O príjemných pocitoch rezonuje vo francúzskej kultúre.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Čím táto téma oslovila našich čitateľov a čo môže byť nové pre Francúzov?
Podľa čitateľských ohlasov to bolo viac okolností. Na jednej strane ide o príbeh pozoruhodnej ženy, intelektuálky, spisovateľky a navyše cudzinky. Tým, že som sa dostala k jej biografii a v rámci toho ku korešpondencii týkajúcej sa vzťahu s Pálffym, neskôr s Esterházym, a celkovo jej pobytu v strednej Európe, mohla som ju ako postavu zrekonštruovať hodnoverne. Usilovala som sa naprojektovať rozprávanie akoby zo strany samotnej cudzinky, čo bolo pre čitateľov tiež zaujímavé, bol to náš svet videný inými, nenašskými očami. Ide o príbeh lásky, partnerstva, vzájomnej nevery a podobne, čo sú vo všeobecnosti obľúbené témy, ale dotkla som sa aj otázok písania, literárnej tvorby, ktoré ma zaujímajú. Na druhej strane som mala ambíciu zreálniť v minulosti zaužívané tendenčné hodnotenie príslušníkov hornouhorskej aristokracie a prispieť k zaplneniu niektorých medzier našej historiografie. V podobe umeleckej prózy som sa „rozpamätávala“ na tento polozabudnutý príbeh, spájajúci Slovensko s kontextom európskej kultúry.
Neuvažuje sa o preklade románu O príjemných pocitoch do francúzštiny? Vedia Francúzi dosť o tejto knihe?
Knihu predstavili vo Francúzskom inštitúte v Bratislave, kde ju do života uvítal pán veľvyslanec Pascal Le Deunff. Na samotnom podujatí sme potom spoločne diskutovali o rôznych otázkach k téme s autorkou ďalšej biografie o spisovateľke de Vilmorin, pani Geneviève Haroche Bouzinac. Takže do povedomia Francúzov moja kniha začína prenikať a spomenulo sa vtedy aj to, že by bolo dobré preložiť do slovenčiny jej zasvätene napísané odborné dielo, a na druhej strane, do francúzštiny preložiť môj román.
Foto: Slovart
Spomínali ste, že Francúzsky inštitút chystá výstavu o spisovateľke de Vilmorin. Je to francúzsky projekt?
Výstava sa pripravuje z iniciatívy slovenského veľvyslanectva vo Francúzsku a konkrétne vďaka veľvyslancovi Igorovi Slobodníkovi. Bude sa konať v Bratislave pod záštitou Ministerstva kultúry SR a na projekte sa bude podieľať aj Francúzsky inštitút.
Prezraďte: Bola láska Louise s Pavlom naozaj taká vášnivá? Kde ste našli stopy?
O vzťahu týchto dvoch výnimočných ľudí som sa dozvedela najviac zo spomienkovej knihy grófa Pálffyho a z biografie od francúzskej autorky F. Wagener, ktorú som mala k dispozícii a kde boli aj výňatky zo súkromných listov Vilmorin. Bolo to partnerstvo bohaté na city a emócie, proste bola to láska…
