Vladimír Páral sa narodil 10. augusta 1932 v Prahe, ale detstvo a dospievanie strávil v Brne. Vyrastal v rodine dôstojníka, ktorý mal sparťanskú predstavu o výchove. Vo svojej autobiografii Profesionální muž, ktorú Vladimír Páral napísal spolu s novinárkou Hedou Bartíkovou uviedol, že otec sa s ním „nepáral“. Počas víkendov ho brával na „výlety“ a vtedy spolu prešli aj viac ako 20 kilometrov. V dôsledku čoho sa dlho zbavoval „nenávisti k prírode“.
V Brne zmaturoval na reálnom gymnáziu a začal študovať chémiu na brnianskom Vysokém učení technickém (VUT). Po dvoch rokoch prestúpil na pardubickú Vysokou školu chemicko-technologickou, ktorú úspešne s titulom chemický inžinier ukončil v roku 1954. Pracoval v chemickom podniku Korola v Liberci a v Jablonci nad Jizerou. V roku 1956 sa stal vedeckým pracovníkom v Chemopharme v Ústi na Labem.
Literárne debutoval v roku 1962 krajskom denníku Průboj pod pseudonymom Jan Laban románom na pokračovanie Šest pekelných nocí, ktorý knižne vyšiel v roku 1964. V rokoch 1971 – 1974 pracoval ako redaktor v Severočeskom nakladateľstve.

Nielen odbornú kritiku, ale aj čitateľskú verejnosť o svojom talente presvedčil románom Milenci a vrazi z roku 1969. Dnes už kultová próza v čase svojho vydania vyvolala aj vlnu kritiky zo strany oficiálnych politických štruktúr. Nasledujúca normalizácia podľa viacerých českých literárnych kritikov negatívne postihla ďalšie diela Vladimíra Párala.

Napriek tomu sa stal jedným z najúspešnejších českých autorov a vydal viac ako 20 prozaických kníh. Medzi najznámejšie patria napríklad Profesionální žena (1971), Mladý muž a bílá velryba (1973), Radost až do rána (1975), Generální zázrak (1978), Muka obraznosti (1980), Dekameron 2000 aneb Láska v Praze (1990), Kniha rozkoší, smíchu a radosti (1992).
Film Milenci a vrazi nakrútený podľa jeho rovnomenného románu sa dostal do českých kín v roku 2004. Hlavné postavy stvárnili Zlata Adamovská, Jiří Langmajer a Ondřej Vetchý. Filmového spracovania sa v roku 1995 dočkala aj jeho próza Playgirls z roku 1994.