Doteraz patrí k najpredávanejším po nemecky píšucim autorom a jeho diela k najviac prekladaným. Azda aj preto, že hoci svojou tvorbou nadviazal na tradície nemeckej romantiky, jej európsky humanizmus obohatil aj o indický budhizmus a Jungovu psychoanalýzu.
Spomienkou na literárneho génia v týchto dňoch žije celé nemecké kultúrne prostredie. Nemecký týždenník Der Spiegel napríklad v aktuálnom čísle prináša zaujímavý článok o Hessem a avizuje ho už na titulnej stránke, kde je spisovateľ vyobrazený ako ukazuje kontroverzné gesto – so vztýčeným prostredníkom. Anarchistické gesto človeka, ktorého osobnosť a tvorba po celý život vzdorovali dehumanizácii sveta. Nemecká rozhlasová stanica SWR2 zas prináša vybrané ukážky z Hesseho obsažného diela. Výstavy a literárne podujatia znejú celou krajinou.
Samotné Hesseho dielo, ak berieme do úvahy aj publicistiku, tvorí približne 14-tisíc strán textu. Po prvý raz bolo kompletne vydané v roku 2005 v dvadsaťzväzkovej edícii. Prirodzene, za 50 rokov od Hesseho smrti sa na pultoch kníhkupectiev objavilo obrovské množstvo sekundárnej literatúry, ktorá sa zaoberá životom alebo interpretáciou diel tohto autora.
Hesse rozhodne nepatril k spisovateľom, ktorí by boli počas celého života zaznávaní, akoby vytlačení na okraj kultúrneho záujmu. Práve naopak, vďaka očividnému nadaniu a jedinečnosti štýlu sa postupne stával uznávaným autorom, dokonca až fenoménom. Okrem nesporného talentu stála za zrodom Hesseho hviezdy i opakovaná cesta do Indie, kde autor nasal atmosféru pre svoje najlepšie knihy. Niektorí ho označujú za protestantského mystika, iní za hľadača životnej cesty a múdrosti, alebo za odporcu pokroku a politického anarchistu – podpisoval sa pod heslo „zu der apolitischen Innerlichkeit“ (apoliticky dovnútra) – pod centrálne heslo skupiny autorov ako Thomas Mann či Franz Werfel, ktorí odmietli dokumentárne zaznamenávanie spoločensko-politických udalostí a špeciálnu pozornosť venovali literárnej analýze ľudského vnútra a hľadaniu samého seba.
Napriek všetkým štýlovým kataklizmám, ktoré sa za posledné roky odohrali vo svete literatúry, Hesseho dielo si do dnešných dní udržiava vysokú literárnu vitalitu. Najmä vďaka tomu, že siaha až k métam univerzálnej ľudskosti. Je zvlášť pozoruhodné, ako dokázal Hesse osloviť niekoľko mladých generácií po sebe – akoby našiel presnú šablónu, kam sa mladí radi a opakovane vpisujú. Pravdepodobne najväčší význam malo jeho dielo a publicistika v 60. rokoch 20. storočia, keď nové revolučné hnutia mladých ľudí začali vstupovať do záležitostí svetovej politiky – Hesseho vtedy povýšili na symbol pacifizmu a humanizmu. Pravda, dnes sa nám ponúka už skôr introvertnejšie čítanie Hesseho textov, azda to jediné správne, ktoré má byť akýmsi zvnútorneným dialógom. Ktoré je tak naliehavé v časoch, keď sa pozornosť ľudí odpútava smerom von, keď neostáva čas na katarziu duchovnosti a krásy, akú sprostredkúva i médium Hesseho diela.
