Foto: Lindeni
Aké to bolo žiť v Paríži v 30. a 40. rokoch, opustiť svoj zaujímavý život a svoj domov, aby ste sa zachránili útekom? Peggy Guggenheim bola bohatou dedičkou so zlatým srdcom a s vášňou pre umenie (a aj pre mužov). Lásku k umeniu premenila najprv na vznik malej galérie v Londýne, počas druhej svetovej vojny sa usilovala podporovať umelcov kúpou ich diel a mnohým doslova zachránila život, keď vďaka jej pomoci mohli vycestovať do bezpečia. Až napokon jej cesta viedla k založeniu vlastného múzea. Osudy známej zberateľky umenia približuje kniha Peggy Guggenheim a sen o šťastí z vydavateľstva Lindeni. Peggy, vlastným menom Marguerite Guggenheim, sa narodila v New Yorku v roku 1898, no skutočne doma sa cítila v Európe a najmä v Paríži. Bola potomkom židovských švajčiarsko-nemeckých prisťahovalcov, jej otec bol synom bohatého banského magnáta, no zahynul pri potopení Titanicu (1912).
Foto: Shutterstock
Jej strýko Solomon R. Guggenheim založil slávne Guggenheimovo múzeum v New Yorku. Ale jeho neter Peggy založila hádam ešte slávnejšiu Guggenheimovej zbierku moderného umenia. Nemali by sme teda hovoriť o Múzeu Guggenheimovej či aspoň o Múzeu Guggenheimovcov? Za svoje nasadenie za záchranu umeleckých diel v čase vojny by si to určite zaslúžila.
Čítajte viac Vyzývavé, či nudné? Múzeum sa preslávilo zbierkami aj extravagantnou budovou
Dej sa začína v ešte roztancovanom roku 1937, keď sa Peggy po rozvode s umelcom Laurenceom Vailom oddáva životu parížskej bohémy. Vo víre osláv so starými priateľmi spoznáva mnohých zaujímavých mužov. Prežije románik so Samuelom Beckettom ešte dávno pred tým, čo napísal svoje slávne Čakanie na Godota, aj s výtvarníkom Yvom Tanguym, a so surrealistom Maxom Ernstom dokonca neskôr uzavrie manželstvo (niektorých autorka radšej vynechala, aby zbytočne nebrzdili dej). Aj nad parížskou kaviarňou sa však začína zaťahovať slnko, hitlerovské Nemecko ohrozuje už celú Európu.
Priateľka Jamesa Joycea, Marcela Duchampa či Andrého Bretona sa mladosti vymanila z meštiackeho prostredia. Teraz musela vymeniť ľahkosť bytia za zodpovednosť, bohému vystriedalo mecenášstvo. Milovala moderné umenie a rozhodla sa, že zachráni diela súčasných majstrov aj autorov tak, že každý deň kúpi jedno dielo.
Obraz Fernanda Légera Muži v meste kúpila v deň, keď Hitler napadol Nórsko. Keď sa Nemci blížili k Parížu, získala Bird in Space od Constantina Brancusiho. Krok za krokom v rokoch 1939 – 1940 kupovala aj diela umelcov ako Francis Picabia, Georges Braque, Salvador Dalí, Piet Mondrian a ďalších. Tvorili základ jej budúcej zbierky, ktorú chcela raz, po vojne, sprístupniť všetkým.
Foto: Shutterstock
Peggy Guggenheim bola natoľko zaľúbená do umenia, že najprv musela dostať z vojnovej Európy do bezpečia obrazy a sochy, až potom seba a svoju rodinu. V New Yorku sa jej podarilo počas vojny otvoriť umeleckú galériu Art of This Century, kde prezentovala moderné umenie.
Po vojne sa presťahovala do Benátok, kde verejnosti sprístupnila časť svojej umeleckej zbierky. V roku 1979 zbierku darovala nadácii svojho strýka Solomona R. Guggenheima, ktorá vlastní Guggenheimovo múzeum v New Yorku. Tento dar, známy ako Guggenheimovej zbierka, obsahuje mnoho majstrovských diel moderného maliarstva a je stále vystavený v Benátkach.
Čítajte viac Trump chcel z múzea obraz van Gogha, kurátorka mu ponúkla namiesto neho zlatý záchod
