Milan Hamada svojim literárno-vedným dielom predstavoval v slovenskej kultúre 20. a 21. storočia osobitý fenomén. Literatúru považoval za významný prvok duchovného života národa a literárnu kritiku za partnerský vzťah dvoch tvorivých osobností.
Milan Hamada sa narodil 9. septembra 1933 vo Veľkej pri Poprade. Maturoval v roku 1952 na gymnáziu v Kežmarku a potom študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave slovenský jazyk, literárnu vedu a ruský jazyk. Štúdium ukončil v roku 1957.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine. Od roku 1954 bol ašpirantom v Ústave slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied (SAV), kde pracoval do roku 1972 ako vedecký pracovník. V rokoch 1969 až 1970 externe prednášal slovenskú literatúru na Pedagogickej fakulte UK v Trnave.
Foto: LIC / Archív Anton Šmotlák
Spočiatku sa Hamada venoval výskumu staršej slovenskej literatúry. Výsledkom bola dizertačná práca a neskôr publikácia Od baroka ku klasicizmu (1967). V pomerne krátkom čase sa stal uznávaným literárnym kritikom generácie autorov začínajúcich v 60. rokoch minulého storočia. Kritické state o problémoch modernej slovenskej literatúry z tohto obdobia Hamadovi vyšli v knihách V hľadaní významu a tvaru (1966) a Básnická transcendencia (1969).
V roku 1969 sa stal šéfredaktorom Literárneho života, ten však po niekoľkých číslach komunistický režim zakázal. Po okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968 musel Milan Hamada po previerkach v roku 1972 z Ústavu slovenskej literatúry SAV odísť a mal zákaz publikovať. Jeho popredná pozícia však pretrvávala u literárnej elity aj v časoch normalizačnej perzekúcie. Hamadovu erudovanosť musela totiž akceptovať aj totalitná moc v bývalom socialistickom Československu.
Zamestnal sa v Slovenskej pedagogickej knižnici (SPK). Tam pracoval do roku 1990, keď sa vrátil do Ústavu slovenskej literatúry SAV. V rokoch 1990 až 1992 externe prednášal na Filozofickej fakulte UK a od roku 1993 aj na Trnavskej univerzity, kde sa venoval dejinám kultúry.
Čítajte viac Moc kultúry proti násiliu moci
Po zákaze publikovať sa Milan Hamada vrátil k výskumu starších období slovenskej literatúry. Napísal a publikoval rad štúdií o slovenskej literatúre od baroka až po romantizmus. Štúdie zhrnul do knihy Zrod novodobej slovenskej kultúry (1995), ktorá sa stala jedným zo základných, východiskových kulturologických slovenských textov.
K jeho významným patria aj diela Stručný prehľad vývinu slovenskej literatúry po roku 1945 (1990, spolu s Valérom Mikulom), Sizyfovský údel (1994), Poézia slovenskej katolíckej moderny (2008), trojzväzkové Kritické komentáre, ktoré vychádzali postupne v rokoch 2012 až 2013 a kniha Odpovede z roku 2013.
V roku 1994 sa Milan Hamada stal prvým laureátom Ceny Dominika Tatarku za knihu Sizyfovský údel. Cenu Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska (AOSS) dostal v 1995 za knihu Zrod novodobej slovenskej kultúry. Za Kritické komentáre dostal v roku 2013 Cenu Nadácie Tatra banky za umenie.
