Pre lepší svet, milióny, treba chrabro niečo zniesť, písal básnik. Prečo Schiller z európskej hymny vypadol?

Prvý máj je na Slovensku Sviatkom práce, ale aj pamätným dňom. V tento deň v roku 2004 Slovenská republika pristúpila k Európskej únii. Keď Beethoven písal slávnu Deviatu symfóniu, zhudobnil Schillerovu báseň Óda na radosť. Básnik Ľubomír Feldek približuje, za akých okolností Schillera z "európskej hymny" vynechali. A ponúka svoj básnický preklad.

30.04.2023 12:00
Ľubomír Feldek, spisovateľ a prekladateľ Foto: ,
Ľubomír Feldek, spisovateľ a prekladateľ:
debata

Keď Ludwig van Beethoven (1770 – 1827) dostal nápad na vyvrcholenie svojej v roku 1824 uvedenej Deviatej symfónie, vieme, aký nápad to bol – zhudobnil Schillerovu v roku 1786 napísanú Ódu na radosť (Ode an die Freude). Zhudobnená Óda na radosť si časom vyslúžila prezývku “európska hymna” a v roku 1985 sa ňou aj oficiálne stala. Lenže bez Schillera. Jeden Nemec – Beethoven – ako autor európskej hymny stačil. Dvaja Nemci, to by už bolo priveľa.

A tak Európska únia (ktorá vznikla v roku 1993, na základe Maastrichtskej zmluvy z roku 1992 a ktorej členom je od roku 2004 aj Slovenská republika), usúdila, že pre jej potreby stačí medzinárodná reč hudby – a hoci Schillerovu báseň milióny Európanov poznajú a hoci jej rozumejú aj v nemčine, Schiller – z úcty k jazykovej pestrosti toho veľkého, takmer päťsto miliónmi občanov tvoreného spoločenstva – musel z tej hymny vypadnúť.

Ublížilo mu to len čiastočne. V rôznych európskych krajinách sa Óda na radosť už dávnejšie spievala v prekladoch – milióny Európanov dobre poznali jej obsah a vedeli si ju pri počúvaní Beethovenovej hudby domyslieť. A dokázali to aj vtedy, keď – po páde železnej opony – nastala čulejšia kultúrna komunikácia medzi európskymi krajinami a hosťujúce filharmónie, voziace si z krajiny do krajiny aj Beethovenovu Deviatu, Ode an die Freude v jej závere začali vždy a všade spievať po nemecky.

Slovenská filharmónia nebola výnimkou – a čo teda vypadlo nielen z jej exportných, ale aj z jej domácich koncertov, nebol Schillerov originál, ale môj slovenský preklad.

Bolo mi to, priznám sa, ľúto. Ľúto o to viac, že obraz objímajúcich sa miliónov v refréne tej básne krásne vystihuje zmysel EÚ – o to krajšie, že dnes, hneď za východnou hranicou EÚ, sa deje pravý opak a národy sa neobjímajú, ale ruský agresor vraždí ukrajinského brata.

Ponúkam teda ten svoj preklad aspoň čitateľom. “V džbánoch, v zlatej krvi hrozna, nech sa radosť zapení – kanibal nech súcit spozná, nádej nájde strápený!” hovorí Schiller v slovenčine a je to dnes znova bolestne aktuálne. “Objímte sa, milióny, splyňte v jednom bozku dnes! Bratia, tam nad klenbou hviezd náš nebeský Otec tróni…” Neviem, ako je to preložené do ruštiny, ale verím, že ani ruský básnik, ktorý to prekladal, Schillera nepokazil – a ak ešte žije, dúfam, že sa nedostal za poctivý preklad tejto krásnej mierumilovnej básne do nemilosti.

FRIEDRICH SCHILLER

ÓDA NA RADOSŤ

(prebásnil Ľubomír Feldek)

Radosť, dcéra rajských záhrad,

božská iskra, krásny plam,

blížime sa, v hlave závrat,

otvor nám svoj svätý chrám!

Tvoje čaro zviaže dávne

zväzky, ktoré rozbil čas.

Tam, kde tvoje krídlo mávne,

zbratajú sa ľudia zas.

ZBOR

Objímte sa, milióny,
splyňte v jednom bozku dnes!
Bratia, tam nad klenbou hviezd
náš nebeský Otec tróni.

Ten, čo s výhrou spokojný je,
keď si získal priateľa,
ten, čo s dobrou ženou žije,
nech sa pridá zvesela.
Aj ten, čo len v jednej duši
našiel pocit blízkosti!
Kto nenašiel, s plačom tuší,
že náš krúžok opustí.

ZBOR

Každý občan zemskej zóny
mal by ľuďom lásku niesť,
s ňou sa vzniesť ku klenbe hviezd,
kde tajomný Tvorca tróni.

Radosťou na svojej hrudi
príroda svet napája.
Zazrieš zlých aj dobrých ľudí
v jej ružových šľapajach.
Jej darom je bozk aj réva,
všetky tvory spriatelí.
Radosť splieta s červom červa.
Boha chvália anjeli.

ZBOR

Skláňate sa, milióny?
Nájsť ho chcete v prachu ciest?
Hľaďte tam, nad klenbu hviezd!
Tam náš veľký Tvorca tróni.

Radosť, to sú perá v stroji,
v prírode čo hýbe sa.
Radosť, radosť na orloji
sveta ženie kolesá.
Z pôdy vábi kvety jarné,
slnko dvíha nad obzor,
sféram vládne tam, kde márne
zrak upiera ľudský tvor.

ZBOR

Tak ako jej šťastné svety
letia krásnou výsosťou,
choďte, bratia, s radosťou
dobyť všetky svoje méty!

Z jej zrkadla žiari skvostný
úsmev pravdy na vedca
a na strmý končiar cnosti
mučeníka privádza.
Na slnečnej hore viery
zazrieme jej farby viať.
Praskol balvan – z hrobu mieri
s anjelmi si zaspievať.

ZBOR

Pre lepší svet, milióny,
treba chrabro niečo zniesť.
Odmení to z klenby hviezd
veľký Boh, čo nad ňou tróni.

Bohom ťažko dá sa veliť.
Byť im roveň je však dosť.
Žiaľ a hlad sa budú deliť
s radostnými o radosť.
Zmizni hnev a zmizni pomsta!
Nepriateľ môj – si môj brat!
Nemusíš až do potomstva
ľútostivé slzy liať.

ZBOR

Knihu vín nech ľudia stratia!
K zmiereniu svet treba viesť.
Boh bude nad klenbou hviezd
súdiť naše súdy, bratia.

V džbánoch, v zlatej krvi hrozna,
nech sa radosť zapení –
kanibal nech súcit spozná,
nádej nájde strápený!
Keď koluje plný kalich,
zdvihnime sa, bratia, z miest!
Dobro Ducha poďme chváliť
šumom vína k výškam hviezd!

ZBOR

Anjelský spev, hudba hviezdna
zazvučia mu na počesť.
Nech letí ku klenbe hviezd
chvála za tú Radosť bez dna!

Pomoc dá, kde krivda vzniká,
odvahu, keď príde strach,
pravdu aj pre protivníka,
večnú stálosť v prísahách.
Aj pred kráľom vzpriami telo,
aj v zlej chvíli príde vhod.
Vavrín má pre dobré dielo,
prísny ortieľ pre podvod.

ZBOR

V pevnom kruhu, v bratskom cite
sľúbte si na svoju česť
pred Bohom nad klenbou hviezd,
že sa nikdy nezradíte!

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ