Ide o príbeh maličkého jazera, v ktorom žije oranžová ryba. Jazero má tvar zárodku, vajíčka, je aj ako dieťa, ku ktorému sa Han Donau prihovára: „Tvoja starká bola jazerom, aj tvoja mama. Teraz si ty jediný oranžový bod na obzore.“ Vety sú krátke, ale vyvolávajú krásne predstavy a sprevádzajú ich krásne ilustrácie. Han Donau vytvorila oboje – textovú aj výtvarnú stránku poetickej obrazovej knihy (picturebook) a dalo by sa povedať, že z jazerných pocitov.
Rozpoltená kniha
V polovici príbehu o jazere, ktoré zmizlo a zmenilo sa najprv na oblak a potom na dážď, sa kniha graficky rozčesne. Prvá časť je tradičná, obraciame stránky, ale naraz sa vyvalí akoby prúd vody, akoby kniha vyplazila dlhý papierový jazyk. Doteraz bol ako stlačená harmonika skrytý v pozdĺžnom puzdre, a zrazu tu máme dlhočiznú mapu pocitov, ktorú si môžeme rozložiť po stole či na zem.
Foto: Katarína Sedláková, Pravda
Sledujeme rôzne výjavy a pomedzi to slová – o prírode, o histórii, o pocitoch, o všetkom, na čo má dážď životodarný vplyv. „Už nie si jazero. Si všade ukryté ako úlomky keramických váz, kosti dinosaurov či starodávna loď potopená pod morom.“ Sú to však len útržky, zaklínadlá. Všetko je tajomné, ale dáva to zmysel. Kniha Jazero je o kolobehu života. Nie nadarmo má jazero na obálke tvar vajíčka a prevažuje oranžová, žiarivá stopa večnej regenerácie, znovuzrodenia. Symboly sa dajú dešifrovať, ale zasa to nie je nič polopatistické, však záver tvorí veta pekne inotajná: „O tri dni sa narodí desať detí s oranžovými ušami.“
Foto: Katarína Sedláková, Pravda
Po stopách vĺn
Han Donau to pekne namiešala. Kniha je aj pre ruky príjemná, človek hmatá po textilnom reliéfe a už cez tento dotyk sa trocha slávnostne naladí. Kľúčom k pochopeniu poetiky Han Donau môže byť však aj citát, ktorý použila v úvode knihy: „Žiadny odchod, žiadne lúčenie sa nedeje v jedinom okamihu, ani ak trvá len sekundu. Zostávajú ešte vlny, svetlo zanechané časom stráveným spolu.“ Sú to slová Rjoko Sekuiguči – Nagori, japonskej poetky žijúcej v Paríži.
Čítajte viac Recenzia knihy Náhradník: Princ Harry všetko stratil, ale našiel Meghan
Kniha je o tom, čo pretrváva, hoci všetko je v pohybe, všetko sa mení, rozlúčkam sa nedá vyhnúť. Sú však pocity, ktoré si nielen pamätáme, ale ktoré sa menia na farby, na kresby, na slová. Tá premenlivosť vyvoláva melanchóliu, v ktorej si uvedomíme, že každý z nás je jazero, miznúce, ale aj večne prítomné. Nad knihou sa dá meditovať, pohrávať sa s jej obsahom aj formou.
O autorke tohto rébusu Han Donau sa v publikácii dočítame, že rada experimentuje so symbolmi, s abstrakciou, hľadá krásu v smutných veciach a verí v poéziu. Je aktívna v rôznych oblastiach – spolupracuje napríklad s Čiernymi dierami, Spoločnosťou Mariána Vargu, ako aj s berlínskymi novinami Tagesspiegel. Zostáva už len uviesť, že neobyčajnú knihu po výtvarnej stránke pripravila do tlače Mária Rojko.
