Kniha pozostáva z takmer dvadsiatich príbehov, ktoré Viktor narozprával počas vynášok, znášok a voľných chvíľ. Podľa vyjadrení autorky šlo o niekoľko desiatok hodín audio materiálu. Po prvom prelistovaní knihy nadobudne čitateľ dojem, že pôjde o samostatné príbehy zo života. Pri čítaní zistí, že jednotlivé kapitoly sú navzájom prepletené a v mnohých častiach nadväzujú jedna na druhú.
Leitmotív knihy vnímam v rozdelení sveta na „ten hore“ a „ten dolu“. Nejde o kategorizáciu materiálneho sveta. Skôr ako o nejaké geografické členenie na svet v horách a v meste, ide o stav duše, prežívania sveta, morálky voči sebe, druhým, ale najmä o spôsob života.
Foto: Dajama
Viktor prišiel k nosičstvu ako „slepá hus k zrnu“. Politická situácia v roku 1968 bola v prudkom rozpore so slobodnou dušou mladého človeka, ktorý sa odmietal nechať spútať spoločenskými a politickými konvenciami. Práve to ho priviedlo do Tatier, kde našiel svoj ostrov slobody v mori marazmu normalizačnej epochy. Rebelstvo voči režimu je prítomné v mnohých jeho príbehoch, napríklad v tom o socialistických výstupoch mládeže na Rysy.
Tatranský rebel, „hipík“, a hobo, cestujúci vlakom za svojou láskou, strašiaci turistov v medveďom kožuchu, premávajúci sa po doline s kosou v ruke, prezlečený v kostýme smrtky. Aj toto je Viktor. Slobodná existencia z orlieho hniezda pod Rysmi, kde najbližším susedom je Boh, s ktorým z času na čas vedie rozhovory.
Foto: Archív Matúša Ondrejku
Svet „tam hore“, je v ňom nenávratne vtlačený. Láska k blížnemu, životu (nie len svojmu), k zvieratám a prírode, tak vytvára istý prehľad morálky „horských ľudí“. Čítať o nej je jedna vec. Ale zažiť ju a žiť ju je vec druhá. Prostredie hôr je pre ňu azda nevyhnutné. Silné letné búrky, zamrznutá skratka cez vodopád, lavinózny žľab, hučiace lavíny, výkrik o pomoc zo steny. Práve toto prostredie, kde život a zdravie nie je úplná samozrejmosť je tým, v ktorom sa môže u niektorých jedincov prejaviť naplno.
Tento príbeh „Tarzana z Bielovodskej doliny“, ktorého vychovali medvede, je zaujímavým čítaním nie len pre ľudí milujúcich hory, ale aj pre ľudí, ktorých komfortná zóna je vo svete „tam dole“. Možno pootvoria dvierka k horám, nakuknú do zákulisia, a pochopia, prečo tam niekto dobrovoľne chodí a žije. Azda sa im niektoré povahové črty budú zdať cudzie, avšak len do chvíle, kým niekoľko krát nenavštívia toto drsné, ale zároveň krásne prostredie.
Foto: Archív Matúša Ondrejku
Veľká vďaka patrí autorke knihy Oľge Krajčiovej, za ľahkým perom napísaný príbeh o tomto fenoméne Vysokých Tatier. Nepochybne sa aj autorka stáva fenoménom v oblasti písania biografií. Dúfam, že to nebude jej posledná kniha z tohto prostredia, pretože tak príjemné čítanie som ruke už dlho nedržal. Výborná kniha na letnú dovolenku, keď Vám teplo a komfort začne liezť na nervy. Začnete čítať a náhle sa ocitnete vo svete chladného vánku, padajúcich lavín, otravných mušiek, ťažkej práce – ale najmä – radosti zo života.
Čítajte viac Recenzia: Túžba po slobode ich zaviedla až do Grand Canyonu. Aké je splavovanie rieky Colorado?
22.6.2023 sa na Popradskom Plese uskutočnil slávnostný krst. Predpoveď hlásila, že okrem knihy, budú pokrstení horským dažďom aj návštevníci podujatia. Aj Boh blesku mali objednanú vstupenku, avšak nakoniec sa ani jeden z nich nedostavil. Že by Viktor vybavil dobré počasie počas svojich debát s ním/nimi? Katedrála bola nádherne vyzdobená. Masív Tupej, Ostrva, serpentíny vinúce sa do Sedla pod Ostrvou, vôňa ihličnatého dreva. Presne to je prostredie, ktoré si takáto kniha na krst zaslúži. A krstilo sa vo veľkom štýle. Snehom z Chaty pod Rysmi. Snehuliak z neho vymodelovaný to pomaly začal vzdávať, ale všetko sa stihlo ako sa malo stihnúť. Mnoho žien a mužov sa stretlo na terase Chaty pri Popradskom plese, Viktorovi priatelia a známi, ale rovnako aj neznámi obdivovatelia a horali. Úprimná horská atmosféra dovolila každému z nich nahliadnuť do toho, ako funguje svet „tam hore".
