Rozvlnená tráva
Teraz teda držíme v rukách knihu spisovateľa Ivana Habaja, ktorý tento rok oslávil osemdesiatku (nar. 15. mája 1943). Text písal autor ešte ako mladík (kniha vyšla po prvý raz vo vydavateľstve Smena v roku 1972) a pri čítaní ho nachádzame v ňom ešte mladšieho. V poviedkach dominuje totiž postava chlapca, ktorý objavuje svet a často je sám. O to viac a citlivejšie všetko okolo seba vníma. Prírodu, ľudí, zvieratá, seba. Je to práve ten svet na dolniakoch, niekde v okolí Komárna, na samotách, pri vode, na lúkach, v malých osadách. Zdanlivá nuda, ale mlčanliví ľudia majú dramatické osudy a fragmenty toho, čo hovoria a ako sa správajú, vytvárajú zaujímavé obrazy. Nedopovedané, ale s nečakanými silnými scénami. Tu sa práve prejavuje autorova rozprávačská schopnosť čitateľa upokojiť, učičíkať tým, že sa nič nedeje, len sa vlní tráva, a zrazu len je uprostred drámy. Pri smrteľnej posteli, pri zrade, v chudobe, v strachu, v beznádeji.
Foto: Pravda
V Habajovom rozprávaní je dej tlmený, ale má sýte farby, vône a najmä má skryté významy. Autor neuvádza dátumy, alebo historické okolnosti, za ktorých sa príbehy odohrávajú, len naznačuje, a predsa pred čitateľom vyvstávajú dejiny. Dajú sa dešifrovať známe udalosti, ktoré sa na tomto území odohrávali po prvej i druhej svetovej vojne. Čitateľ si ich v určitom zmysle v príbehoch domýšľa, rekonštruuje a dnes je to možno ešte zaujímavejšie ako v čase, keď kniha vyšla po prvý raz. Čas pokročil, aj znalosti o dejinách. Je to ale stále zložitejšie. Preto sa zíde aj takýto pohľad. Ja som si napríklad dohľadala históriu obce Hodžovo, ktorá bola pomenovaná po prvom slovenskom ministrovi Milanovi Hodžovi (1921), ale potom premenovaná (v roku 1950, v súvislosti s presunmi obyvateľstva, dnes je to Lipové). Veľmi zaujímavé podrobnosti z histórie!
Ľudia pendlujúci
Habaj popisuje ľudí a i udalosti na území, kde sa stretá maďarská a slovenská kultúra. Na takých územiach to vždy iskrí a kvasí. Historici už rozobrali minulosť krížom-krážom, no slovo spisovateľa je v niečom mocnejšie. Vysloví aj to, čo je nepomenovateľné, čo sa dá len vytušiť a vycítiť. Inšpiratívny je napríklad chlapcov čistý pohľad, jeho jednoduchý život plný každodenných prostých zážitkov. Kniha sa odohráva v čase, keď ešte deti chodili pásť kravy, alebo pomáhali rybárom, ktorí jedli ryby hoci aj každý deň, keď iné nebolo. Tieto pasáže sú také pekné, až čitateľ závidí pohodu, pokoj, skromnosť a z toho vyplývajúcu silnú hrdosť. Aj som si, pri čítaní na týchto miestach, rýchlo na internete našla, čo to je chrumkavec, pri ktorom sa kravy cestou na pašu zastavovali a s chuťou ho chrúmali. Potešilo ma, že internet mi hneď túto pochúťku ukázal na fotke. Habaj teda nevymýšľa, ten poetický svet existuje kdesi stále.
Čítajte viac Nórski spisovatelia prídu aj do Prešova. Predstavia sa na Mesiaci autorského čítania
V knihe Dolniaci je spracované širšie časové obdobie, do deja sa dostáva aj motív legionárov, presídľovania obyvateľstva po vojnách, usádzanie sa horniakov, pendlovanie po Európe a všetko, čo s tým súvisí. A opäť treba podotknúť, že niektoré výjavy sú ako maľba. Čitateľ skôr vidí, čo sa stalo, domýšľa si, a potom si to konfrontuje s čítaným. Porovnáva si, ako sa život zmenil, aké podmienky sú dnes oproti vtedajším, a pomyslí si, či ťažší život nie je pre človeka osožnejší a zdravší.
V tieni stromu
Knihu opatril edičnou poznámkou autorov syn a editor Michal Habaj. Vydanie završuje esej Petra Zajaca Poetika Habajových Dolniakov. Zajac zaujímavo analyzuje jednotlivé poviedky, pomenúva autorovu poetiku a hľadá kontext s literárnymi súpútnikmi. Je to zaujímavá štúdia, a kto sa chce troška orientovať v slovenskej literatúre, prečíta si popri samotných príbehoch aj tú. (Aj doslov je už v knihách luxus.) Habajova kniha mieri na podstatné – je aj čítaním o pokoji, vytrvalosti a zmysle žitia. Skrátka, kto sa rád zabaví niečím vážnym (a repce na povrchnosť dneška), má príležitosť pomaly si čítať niekde v tieni stromu o týchto návratoch. Možno pookreje.
