Foto: Premedia
Pizza efekt
Hoci prvou krajinou na „jedálnom lístku“ je Francúzsko a jeho slávne bujóny, my začneme hádam najglobalizovanejším moderným jedlom – a to je pizza. Keď je reč o pizze, musíme do Neapola, kde sa zrodila ako pouličné jedlo chudoby. A tak sa spolu s autorkou prepletáme neapolskými uličkami a počúvame rozhovory odborníkov na kuchyňu aj kultúrnych antropológov, aby sme sa dozvedeli nielen o samotnom jedle, ale aj o histórii a kultúre krajiny.
Anya von Bremzen odhaľuje, ako jedlá utvárali dnešné národy, kuchárske knihy pomáhali zjednotiť jazyk aj tradície – a za akú cenu.
Anya von Bremzen sa vydá pátrať po najslávnejšej pizze menom Margherita, ktorá nesie meno savojskej kráľovnej, manželky Umberta I. a dokonca vraj s jej láskavým dovolením. Podľa legendy ju mala ochutnať v roku 1899 pri návšteve kráľovského páru v Neapole. Na stene neapolskej pizzerie, ktorú v tých rokoch viedol Raffaele Esposito, pyšne visí kráľovnin ďakovný list, ktorého datovanie skúmali uhlíkovou metódou. No nebol to skôr šikovný marketingový ťah vtedajšieho majiteľa pizzerie? Aj marketing má hlboké korene a ako zistíme, aj politická propaganda, ktorej jedlo neraz poslúžilo na jej ciele. Pizza Margherita má talianske národné farby, čo v časoch zjednocovania Talianska vôbec nebolo na zahodenie. Napokon, regionálnu „pizzu spropagovali a vyhlásili za taliansku emigranti, ktorí preplávali oceán, aby unikli chaosu a chudobe po zjednotení,“ podotýka autorka. Až sa jej popularita v zahraničí odrazila aj doma. Pizza tiež stavala mosty medzi spoločenskými triedami, pretože „pred pizzou sme si všetci rovní“, ako vravia šéfkuchári.
Čítajte viac Dvadsaťštyri dobrých kníh na Vianoce
Anya von Bremzen odhaľuje, ako jedlá utvárali dnešné národy, kuchárske knihy pomáhali zjednotiť jazyk aj tradície. Lenže za akú cenu, keď sa regionálne rozdiely na spoločnom stole strácali? Mimochodom, v slávnej talianskej kuchárskej knihe sa pizza prvýkrát uvádza ako sladký dezert!
Nech už je mýtus slávnej pizze akokoľvek spochybniteľný, faktom je, že v minulosti ju hanili a zatracovali a dnes je z nej výnosný artikel, ktorý podporuje cestovný ruch. Taliansko však nie je iba pizza, ale tiež cestoviny a na tých si vylámal zuby Mussolini, keď sa ich v rámci propagandy potravinovej sebestačnosti snažil nahradiť ryžou. Cestoviny totiž obsahujú pšenicu a na jej vývoz do Talianska európske krajiny uvalili embargo po Mussoliniho napadnutí Etiópie.
V knihe Národné jedlá sa dozvieme veľa zaujímavých historických faktov a súvislostí, ale podnikneme tiež tak trocha sociopolitický prieskum. Zaujímavý je pohľad miestnych kuchárov, odborníkov na gastronómiu, ale aj „obyčajných“ domácich konzumentov. Viete napríklad, aký je rozdiel medzi cestovinami zo severu a z juhu? Žeby taký, ako medzi ľuďmi zo severu a z juhu?
Zároveň je kniha Národné jedlá originálnou gastronomickou príručkou, bedekerom každého gastroturistu, ktorého trápi viac než len plné brucho. „Ochutnať aj tú najjednoduchšiu „marinara“ bolo ako zažiť exhibičný, ale nádherný gól Christiana Ronalda,“ pochvaľuje si Anya von Bremzen návštevu vychýrenej neapolskej pizzerie, ktorá pritiahla davy gastroturistov a pozdvihla miestne obchody a služby. „Chrumkavá, robustná, pulzovala chuťou, dokonalá kombinácia pomodora, pšenice a olivového oleja,“ láka autorka.
Čítajte viac 30 najkrajších vianočných kníh pre deti - od rozprávok až po nové dobrodružstvá
Francúzsky vývar
Taliansko však zďaleka nie je jedinou krajinou, kde sa politika mieša s jedlom. Anya von Brezmen kacírsky overuje, čo v skutočnosti jedia vyhlásení francúzski gurmáni. V „kolíske modernej gastronómie“, povýšeneckom Paríži, pátra po chuti tradičného francúzskeho vývaru, do ktorého patria tri druhy mäsa. A čuduj sa svete, kupuje ho v parížskom halal mäsiarstve.
Ďalšie výlety do histórie spoza stola podnikneme do španielskej Sevilly, za mexickou tortillou, okúsime aj osmanské pohostenie v Istanbule, križovatke kultúr a nakoniec ochutnáme ukrajinský boršč. Buďte si istí, že všade nás čakajú prekvapenia – gastronomické aj historické, kultúrne aj spoločenské. Anya von Bremzen k knihe Národné jedlá ukazuje, že hľadať v dnešnom globalizovanom svete „autentické“ národné jedlá nie je vôbec jednoduché. Veď aj keby sme pátrali po slovenských haluškách, tiež by sme zistili, čo niektorí vedieť ani nechceme.
