Po prečítaní názvu som sa musela pousmiať. KONEČNE NORMÁLNA VRAŽDA? Presne tieto slová použila moja kamarátka Katka, tiež verná čitateľka Dominika Dána, ale vtedy mala na mysli iba 27. Dánovu knihu „Venuša zo zátoky“, kde do vraždy z roku 2009 nebola zapletená nijaká politická kauza a nezasahovali „vyššie miesta“. Dominik Dán to asi počul, keďže policajti majú uši všade a pre vernú čitateľku opísal ďalšiu normálnu vraždu s následným vyšetrovaním, keď sa dej odohráva na jeseň roku 2008.
Normálna vražda v očiach kriminalistu a otrlého čitateľa dánoviek znamená nález mŕtveho ženského tela v korune stromu, ktoré je záhadne „obesené“ dolu hlavou. Navyše hneď vedľa činžiaka v bratislavskej mestskej časti Karlova Ves – pardon, v knihách sa vždy píše výlučne o Našom Meste. V noci sa navyše v jednom z bytov konala mládežnícka párty, ktorej účastníkov počuli, dokonca sa na nich sťažovali viacerí okolití susedia. Len či to so (samo)vraždou mladej ženy, jedinej dcéry z dobrej rodiny, nejako súvisí?
Dominik Dán vo svojich knihách často vychádza zo skutočných udalostí, dokonca kriminálnych prípadov, čo sa stali, opisuje osoby, ktoré nápadne pripomínajú niekoho z verejného života – politikov i celebrity. Napokon, v každej knihe na začiatku je povinná vetička, že „Mesto, príbeh a všetky osoby v knihe sú vymyslené a akákoľvek podobnosť so skutočnými udalosťami je čisto náhodná, hoci sa môžu niekomu zdať akési povedomé…“
Foto: Bianka Stuppacherová
V tomto prípade je mne osobne viac ako povedomé prostredie, v ktorom sa (samo)vražda odohrala, pretože na Púpavovej ulici v Karlovej Vsi vyrástol môj manžel. A doposiaľ tam chodíme na návštevy jeho rodičov. Púpavova 7 je brána cez cestu oproti ich domu, reálne existuje. Aj štvorposchodový činžiak, ktorý má z jednej strany okná a balkóny do ulice a spálňové okná už hľadia rovno do lesa Líščieho údolia prezývaného Liščák. Osobne som bola skontrolovať, či za ním naozaj rastú spomínané vŕby, pardon, duby. Rastú. A je tam možno aj strom, ktorý potenciálne mohol figurovať v knihe.
Dominik Dán je pseudonym, pod ktorým sa ukrýva niekdajší vyšetrovateľ zločinov, a keďže toto prostredie tak dôverne pozná a opisuje, je dokonca možné, že tu vyrastal, alebo mal dobrých priateľov. Mimochodom, má vzťah aj k riekam, viacero príbehov z jeho krimirománov sa odohrávalo práve na brehu rieky a neďaleko sútoku Dunaja a Moravy, v jednej z mestských častí Bratislavy, aj reálne žije. A ak budete pátrať, aké medializované (samo)vraždy sa odohrali v Karlovej Vsi, možno tiež natrafíte na príbeh, ktorý mohol autora inšpirovať.
Foto: Ivan Fulajtár
To, že autorove zámery s postavami sú dokonale naplánované, dokazuje aj skutočnosť, že situáciu, v ktorej sa detektívi dostanú k novému prípadu, spomenul už v predchádzajúcej knihe Reminiscencie. (Samo)vražda, vražda alebo možno tragická nehoda v najnovšej knihe je totiž spojená so starým prípadom, ktorý vyšetrujú Burger s Hanzelom. Obete sú mladé a veľmi pekné dievčatá. Aj na toto odkazuje citát z úvodu knihy: Forma bonum fragile est. Krása je krehký majetok (Ovídius). Nitky spájajúce dve vraždy dievčat s trojročným odstupom sa začínajú zamotávať… Prezradiť viac by bol risk, aby sa nenahnevali tí, čo knihu ešte „nezhltli“. Tak ako moja kamarátka Katka, ktorá zimnú verziu „dánovky“ prečíta vždy 25. decembra. Príbuzní jej vraj nosia jedlo do postele, kým nedočíta poslednú stranu. Ktovie, možno aj konzumuje chlieb s masťou a tlačenku ako Váňa, jeden z vyšetrovateľov slávnej kancelárie 141.
