Cestoval za Kublajchánom
Marco Polo (väčšina informácií o ňom vychádza z jeho vlastných spomienok) sa narodil v roku 1254, všeobecne sa tvrdí, že v Benátkach. O mieste jeho rodiska ale panujú spory medzi Talianmi a Chorvátmi, podľa ktorých prišiel na svet v mestečku Korčula na ostrove rovnakého mena. Jeho otec Niccolo a strýko Maffeo boli kupujúci, ktorí sa vydali na obchodnú cestu cez Konštantínopol (dnes Istanbul) až do Chánbaliku (dnešného Pekingu) k mongolskému Kublajchánovi; vnukovi Džingischána, ktorý sem umiestnil hlavné mesto svojej veľkej ríše. Oboch bratov čakalo vrelé prijatie, dobré obchody a nakoniec sa po 15 rokoch, v roku 1269, vrátili do Benátok.
O dva roky neskôr sa Polovci opäť vydali za Kublajchánom, tentoraz bol vo výprave tiež asi 17-ročný Marco. Putovali cez Sýriu, Malú Áziu a Perziu (dnes Irán) k Perzskému zálivu a potom severne cez Afganistan k Pamíru a odtiaľ do dnešného Pekingu. Na dvore Kublajchána, kam údajne viezli posolstvo práve zvoleného pápeža Gregora X., boli opäť prijatí dobre. Marco sa dokonca stal vyšším úradníkom a vďaka tomu precestoval kus Číny. V nej Polovci strávili 17 rokov. Potom sa vydali na komplikovanú cestu späť, väčšinou po mori. Do Benátok sa vrátili v roku 1295, po celkovo 24 rokoch. Mali za sebou 24.000 prekonaných kilometrov a so sebou drahocennosti, ktoré si priviezli.
V Oriente mali len milióny
V bitke proti Janovčanom bol ale Benátčan Marco Polo pravdepodobne v roku 1296 uväznený. Vo väzení mal v cele spoluväzňov, ktorým bol spisovateľ Rustichello z Pisy. Ten zapisoval, čo mu Marco Polo vo väzení pravdepodobne v roku 1298 rozprával. Knižka sa stala známa pod názvom Milión. Jedno vysvetlenie hovorí, že išlo o ironický odraz toho, ako Polo popisoval bohatstvo Orientu, kde všetkého boli milióny.
Dielo sa stalo v Európe nesmierne populárne a šírilo sa v rôznych prekladoch. Rustichello z Pisy sa na spise podieľal tiež ako spoluautor a niektoré Polovy postrehy nepochybne posunul a vyznenie jeho príbehov ovplyvnil. Až o desaťročia neskôr Marco Polo niečo v jeho knihe opravil. Prvotné rukopisy sa stratili a obe knihy a ich mix sa šírili opismi (do vynálezu kníhtlače vtedy chýbalo ešte poldruhého storočia). Prepisovači občas niečo skomolili, poplietli či upravili.
Polo bol nakoniec v auguste 1299 z väzenia prepustený a vrátil sa domov do Benátok, kde jeho otec a strýko medzitým zakúpili veľký palác. Ich rodinná spoločnosť pokračovala v činnosti a financovala ďalšie výpravy a Marco sa čoskoro stal bohatým obchodníkom. V roku 1300 sa Marco Polo oženil s dcérou miestneho obchodníka Donatou Badoerovou, s ktorou mal tri dcéry. V roku 2022 sa zistilo, že Marco Polo mal z prvého manželstva či partnerstva, ktoré sa skončilo pred rokom 1300, už dcéru Agnesa.
Prečo nespomenul Čínsky múr
Po stáročia sa ťahajú spory o Polovu hodnovernosť v cestopise Milión. V roku 1995 pochybnosti zhrnula anglická historička zameraná na dejiny Číny Frances Woodová, ktorá vtedy vydala knihu Došiel Marco Polo do Číny? V nej v podstate vyjadrila názor, že spis Milión je zbierkou rozprávania niekoľkých cestovateľov.
Podľa nej sa Marco Polo nedostal ďalej ako do Perzie. Tam počúval rozprávanie pútnikov a neskôr ich zapracoval do svojich „spomienok“. Woodová argumentovala tým, že Marco Polo nespomenul Veľký čínsky múr. Nezaznamenal, že miestni ľudia používali jedálenské palice, a neopísal napríklad ani čínsky zvyk zväzovať dievčatám z lepších rodín chodidlá tak, aby príliš nevyrástli a pôsobili „pôvabne“ (hoci boli zmrzačené). Najsilnejším argumentom bol fakt, že Pola nespomínajú žiadne dochované čínske zdroje. Pravdivosti Polovho príbehu a jeho prítomnosti v Číne ale obhajovali viacerí historici vrátane napríklad Taliana Igora de Rachewiltza.
Na stranu Pola sa tiež postavil tiež sinológ z nemeckej univerzity v Tübingene Hans Ulrich Vogel, ktorý hľadal dôkazy v čínskej, japonskej, talianskej, francúzskej a španielskej literatúre. A vyšlo mu, že hovorí skôr pre Polovu pravdovravnosť. Opísal to v knihe z roku 2012 s názvom Marco Polo bol v Číne: Nové dôkazy vďaka peniazom, soli a poplatkom. Napríklad Veľký čínsky múr mal v čase, keď v Číne pobývali Polovci, podobu často rozpadnutých valov, ktoré vtedy ríša presahovala, a nepotreboval ju ako ochrannú bariéru pred nájazdníkmi. Rozmach budovania veľkého obranného múru začal až asi 80 rokov po tom, ako Polovci z Číny odišli. Nebol teda dôvod, aby sa Marco Polo o múr zaujímal.
A prečo sa o Markovi Polovi a jeho príbuzných nepíše v žiadnom zachovalom čínskom dokumente? Vogel to vysvetľuje tým, že čínski historici si cudzincov veľmi nevšímali. Napríklad Giovanni de Marignolli, významný pápežský vyslanec na panovníckom dvore potomkov Kublajchána, nie je v žiadnom dochovanom čínskom zdroji vôbec zmienený.
Čo je však podľa profesora Vogela dôležité – Marco Polo podrobne opísal veci, ktoré musel v Číne vidieť, predovšetkým papierové peniaze, ťažbu soli a štátne príjmy zo soľného monopolu. Profesor Vogel sa domnieva, že popis je natoľko dôkladný a presný, že ho mohol zaznamenať len očitý svedok. Nestačilo prevziať rozprávanie niekoho iného, pretože sa nenašiel žiadny iný záznam západného, arabského ani perzského pozorovateľa z vtedajšej doby, v ktorom by boli podobne detailné informácie.
Marco Polo bol jediným cestovateľom, ktorý opísal, ako boli papierové peniaze vyrábané z kôry morušovníkov. Zaznamenal nielen tvar a veľkosť papierových peňazí, ale aj ich menovité hodnoty a pečate zaručujúce ich pravosť. Benátsky kupec tiež vylíčil, aké tresty čakali na falšovateľov, a spomenul, že za papierové peniaze ručil štát, ktorý tiež tvrdo vyžadoval, aby boli povinne používané pri transakciách.
Polo si všimol aj to, že za ošúchané peniaze dostal majiteľ pri výmene o tri percentá nižšiu hodnotu. Tieto údaje potvrdzujú čínske zdroje a archeologické nálezy, zdôraznil v knihe Vogel. Pritom čínske písané zdroje sú až z neskoršej doby ako Polova kniha, nemohol z nich čerpať. Taktiež opis získavania soli, vrátane vymenovania soľných stredísk, a údaje o ziskoch zo soli, ktoré zodpovedajú dnešným vedomostiam o možnostiach vtedajšej soľnej produkcie, viedli profesora Vogela k presvedčeniu, že Marco Polo vedel, o čom hovorí, a že naozaj ríšu Kublajchána prešiel, zrejme ako jeho úradník.
O Markovi Polovi vyšla séria ďalších kníh, jeho príbeh bol niekoľkokrát sfilmovaný. Známa je napríklad televízna miniséria Marco Polo z roku 1982, ktorý natočil režisér Giuliano Montaldo, hudbou sprevádzal Ennio Morricone a zahral si v ňom Burt Lancaster. Získala dve ceny Emmy.
