Rozmarní bohovia
Aj starí Slovania majú svoje legendy o stvorení sveta a svojich bohov – a je ich celý panteón. Niekedy sú citliví, rozvážni a zodpovední, ale často tiež rozmarní, svojhlaví a lajdácki, ako už bohovia bývajú. Už sme spomenuli Rodeho, praotca všetkých bohov, ktorého meno vyslovujeme dodnes, ani o tom nevieme. Rode je totiž v základoch slov ako rodina, rod, rodný, národ. Nuž a tento Rode mal bielu bradu, biele fúzy, biele vlasy, spal milióny rokov a pritom sa plavil vesmírom v zlatom vajci.
A keďže mal medzi vlasmi jeden zlatý, nechtiac z neho stvoril k sebe prekrásnicu a dal jej meno Lada. Tak sa zrodila prvá bohyňa. Rode jej postavil nebeský palác, zo svojho plášťa pre ňu vyčaroval dúhu, zem, hviezdy a všetko ostatné. No pretože Lada bola od neho o pár miliónov rôčkov mladšia, nakoniec si aj našla mladšieho, božského kováča Svaroga. Napokon, medzi bohmi to zostalo v rodine.
Foto: Daxe
Autorka Zuzana Kuglerová sa venuje zbieraniu povestí už takmer tridsať rokov, o jej záľube v histórii a tiež v ľudovej slovesnosti svedčí viacero jej kníh. Sú to zbierky povestí Veľká kniha slovenských povestí, Veľká kniha staroslovanských povestí, Veľká kniha keltských povestí.
Aj v knižke Staroslovanské mýty a legendy sa drží faktov a jednu po druhej oživuje postavy zo starej mytológie, osvetľuje ich pohnútky, konanie a súvislosti. Každú kapitolu tvorí iný príbeh, navzájom však na seba nadväzujú a dopĺňajú sa a každú uzatvára malý „slovníček“ použitých pojmov, či už ide o postavy alebo symboly.
Čítajte viac Kellenberger: Keď maliarsky štetec miluje rozprávky, dejiny, humor a víno
Množili sa delením
Čitateľ sa tak napríklad dozvie, prečo sa v slovenských ľudových rozprávkach objavuje motív zlatej kačky a zlatého vajca, kto bol na svete prvým básnikom a bardom, že za slovom koleda sa skrýva maličký syn Perúna a Vesny Koljada, ktorý tak krásne spieval, že obmäkčil aj draka a vyslobodil sa zo zajatia Moreny. A že my ľudia sme vzišli z iskry zo Svarogovho zázračného kladiva. Zistíme, kde sa na oblohe vzala Zornička a na zemi víly a škriatkovia, ale tiež to, že týždeň mal vtedy nie sedem, ale deväť dní.
Každý príbeh výtvarne prerozprávajú priam komiksové ilustrácie akademického maliara Martina Kellenbergera. Renomovaný výtvarník ilustroval už viac ako stopäťdesiat kníh, získal ocenenia v súťažiach Najkrajšie knihy Československa i Slovenska aj prestížnu Cenu Ľudovíta Fullu. Pri staroslovanských mýtoch sa poriadne vyšantil nielen farbami, ale tiež v dynamike dobrodružného deja.
V knižke spoznáme nielen celú plejádu starých bohov a bohýň aj s „rezortom“, ktorý mali pridelený, ale aj vtáka ohniváka, ktorý bol v povestiach ochrancom a radcom s temným démonom Kaščejom, ktorý sa menil na čiernu kačku.
Foto: Daxe
Aj prví bohovia sa volali Bolobog a Černobog, množili sa delením a svetu vládli rovnako svetlé aj temné bohyne. Tak sa zrodil večný súboj dobra so zlom vlastne preto, že bohyňa Lada sa už v zlatom paláci sama nudila. Ako vidno, na každej legende môže byť niečo, čo platí až do dnešných čias…
Rode stvoril aj dve kolesá: koleso času a koleso osudu a ku každému jeho strážcu. No aj tak nemal všetko pod kontrolou a v ríši starých bohov sa odohrávali riadne napínavé a dobrodružné príhody. Napríklad súboj Ohniváka s Kaščejom v podobe kačky (odvtedy súboj dvoch vtákov symbolizuje súboj dobra so zlom), osudové chyby ako premena Jagune na Babu Jagu, dokonca aj dva únosy. Aj bohyne tu občas použijú ženské zbrane, aby dosiahli, čo chcú.
No pre mňa najlepšie na tom rozprávaní je priznanie, že ani praotec všetkých bohov Rode nebol vševedúci, radil mu hovoriaci kameň Alantýr, v ktorom je ukryté všetko poznanie a tajomstvá sveta. Škoda, že sa za tie veky kamsi stratil, isto by sa nám dnes zišiel! Zo všetkých tých starých príbehov, ktorým kedysi ľudia verili, sú dnes pekné rozprávky, ktoré zároveň prezradia veľa zaujímavého aj dospelým.
