Z úvodných kapitol sa čitateľ dozvie viac o alžbetínskom divadle, ako aj o dramatickom umení vôbec. Záver knihy tvoria kapitoly o vzniku Benátskeho kupca a rôznych súvislostiach, do ktorých sa hra dostávala. Ľubomír Feldek pridal tiež štúdiu pod dlhším názvom Veselo krutá rozprávka alebo Dvojznačný Shylock je aj dvojznačný Shakespeare, ktorá sa venuje práve viacvýznamovosti hry. Je to hlbšia úvaha o postave úžerníka Shylocka a postupoch autora Benátskeho kupca.
Foto: Ikar/Odeon
Shakespeare neprekladal
Ľubomír Feldek je odborník na Williama Shakespeara, však v knihe je zoznam osemnástich jeho hier, ktoré preložil. K tomu treba prirátať aj preklady sonetov. Opýtala som sa básnika, či sa zoznam bude ešte rozrastať. Zaoberá sa ešte Shakespearom? „Obávam sa, že už nie,“ priznal Feldek. Zároveň naznačil, aký je rozdiel medzi ním a Shakespearom: „Mám len jeden život. Shakespeare ten svoj nemíňal na prekladanie. Čo cudzie sa mu zapáčilo, to si vzal.“
Áno, prekladanie je ťažká práca a ak ju robí spisovateľ, je to vlastne obeť. Od Shakespeara také niečo nikto nečakal, robil si len svoje, čo však neznamená, že žil v ulite. Námety hľadal v skutočnom živote a kritike, sporom sa ani on nevyhol. Niektoré polemické názory nielenže trvajú, ale dobou dozreli. Hra Benátsky kupec je napríklad kontroverzná práve kvôli postave židovského obchodníka Shylocka. Okolo tejto hry sa viedli nedávno aj u nás diskusie, či je korektná, či nie je antisemitská! Hovorí sa, že Benátskeho kupca uznával a obľuboval aj Adolf Hitler, čo je hneď podozrivé. Ako to vidí znalec Feldek – naozaj mal Hitler rád túto hru a prečo?
Záleží od réžie
„Je to tak, Hitler mal rád Benátskeho kupca. Samozrejme, Hitler si obľúbil nie Shakespearov originál, ale akúsi antisemitsky zrežírovanú inscenáciu z obdobia fašizmu.“ To sa dá ľahko predstaviť. Muselo to byť inak zinscenované, lebo, ako uvádza aj nová publikácia, William Shakespeare predsa vložil Shylockovi do úst text, ktorý sa považuje za najslávnejšiu židovskú sebaobranu v celej svetovej literatúre.
A pasáž je citovaná aj na obálke knihy: „Nemá azda Žid oči? Nemá Žid ruky, telesné orgány a proporcie, zmysly, city a túžby? Neje tak ako iní, neubližujú mu rovnaké zbrane, nesužujú ho rovnaké choroby, nelieči sa rovnakými liekmi, netrpí zimou v zime a úpekom v lete tak ako kresťan? Nekrvácame azda ako iní, keď nás bodneš, a nesmejeme sa, keď nás pošteklíš? Nezomierame azda, keď nás otráviš, a nemáme právo pomstiť sa ti, keď nám ubližuješ?“ Toľko slová z hry a Feldek predpokladá, že s vysokou pravdepodobnosťou bol tento text v inscenácii, ktorú si obľúbil Hitler, škrtnutý.
Stopy vedú k Lopezovi
Kde na túto postavu Shakespeare prišiel? Ako to vlastne bolo v tom čase so židovským obyvateľstvom v Anglicku? Feldek pripomína, že Benátsky kupec vznikol v čase, keď v Anglicku nežili takmer nijakí Židia. O to naliehavejšia je otázka, prečo Shakespeara zaujala táto téma. Podľa histórie a poznatkov Ľubomíra Feldeka v čase, keď hra vznikla, prenikli (vraj z Holandska) aj do Anglicka španielski a portugalskí exulanti.
„Navonok sa hlásili ku kresťanstvu, no v súkromí sa nevzdávali židovského náboženstva. Čo sa profesie týka, boli to vraj najmä bankári a obchodníci, ale nechýbali medzi nimi ani lekári. Jedným z nich bol aj lekár kráľovnej Alžbety Roderigo Lopez, pôvodom Portugalec, ktorého 21. januára 1594 zatkla anglická tajná polícia pre podozrenie, že sa chystá otráviť kráľovnú,“ objasňuje Ľubomír Feldek. „Proces s ním sa začal 28. februára 1594 a hoci Lopez bol nevinný, vypočul si rozsudok smrti a popravili ho 7. júna 1594 vtedajším „kresťanským“ spôsobom: nielenže ho obesili, ale ho aj vykastrovali a rozštvrtili. Je teda pravdepodobné, že práve Lopezov príbeh inšpiroval Shakespeara k napísaniu hry.“
Ako vidno, kniha Benátsky kupec je vhodná pre čitateľov, ktorí sa zaujímajú o Shakespearovo umenie, ale aj pre tých, čo bádajú v histórii. Nad Benátskym kupcom sa dá uvažovať aj o dnešných búrlivých udalostiach a vývoji sveta na vyššej a poučenejšej úrovni.
