Na výstave si môžu návštevníci knihy poprezerať, ohmatať, lebo pri hodnotení často rozhoduje aj dotyk. Však to je hlavná devíza papierovej knihy oproti digitálnej forme textu. Hodnotí sa celkový pocit zo stvárnenia obsahu – ilustrácie, grafická úprava, typ písma, grafické nápady, výtvarná invencia, originalita fotografií, pútavosť obálky, skrátka, ako sa dnes hovorí, celkové vyžarovanie.
Bez ohľadu na žáner
Neveľkú výstavu uvítajú najmä profesionáli pracujúci s knihou, ale aj my sme sa zdržali dlhšie, než sme zamýšľali, lebo bolo zaujímavé s víťaznými knihami sa zoznámiť dôverne a porovnať si vlastný dojem s názorom poroty. Vcelku sme sa s ním stotožnili, hoci niekde sme zaváhali, ale vcelku sme názor poroty akceptovali.
Však zmyslom každej súťaže je aj upriamiť pozornosť na istú oblasť a rozprúdiť debatu. To sa naplnilo, lebo súťaž a výstava sa realizujú v Bibiane, ktorá je dnes verejnosťou sledovaná a diskutovaná aj kvôli výmene vedenia (po odvolaní riaditeľky Zuzany Liptákovej je vedením dočasne poverená Petra Flach). Navyše, súťažné podmienky boli inovované, čo tiež vyvoláva otázky.
Foto: Bibiana
Súťaž totiž trvá už od roku 1965, a tak sa niet čo čudovať, že sa žiadajú novinky. Súťaž teda prešla v aktuálnom 32. ročníku zmenami – nový je štatút, noví sú partneri (napríklad Slovenské centrum dizajnu) a aj vizuálna identita. Jej autorkami sú študentky bakalárskeho štúdia na Katedre vizuálnej komunikácie VŠVU Karolína Ježíková, Ema Kern a Tereza Umlaufová (ateliér Typolab pod pedagogickým vedením Pavla Bálika).
Základnou zmenou ale je, že sa zrušilo hodnotenie v kategóriách. Knihy sa neposudzovali podľa zamerania – ako napríklad odborná literatúra, krásna literatúra, knihy pre deti a mládež, učebnice a podobne, ale išli pred porotu spoločne a posudzované boli už len na základe ich celkového vizuálneho a knižného spracovania. Bez ohľadu na to, o aký žáner išlo.
Členmi poroty boli vedúci ateliéru tvorby písma a typografie Filip Kraus z Vysokej školy umeleckého priemyslu v Prahe, typograf a grafický dizajnér Jakob Mayr z Rakúska, ilustrátorka Lucia Žatkuliaková, kurátorka Gabriela Ondrišáková, teoretička komunikačného a grafického dizajnu, a polygraf Pavel Kordoš. Vybrali desať víťazných kníh a udelili Cenu poroty. Ceny odovzdali v kinosále SNG 23. apríla, výstava v Galérii Dušana Rolla v Bibiane potrvá do 17. júna.
Čítajte viac Dušan Kállay: Bibiana nemôže byť v každom meste. Je to hazard s kultúrou Slovenska
Víťazné publikácie
Do víťaznej desiatky patrí kniha Kataríny Poliačkovej Dym. V tomto meste sa tak dobre túži po iných, nasleduje Jazero, ktoré napísala aj výtvarne spracovala Han Donau, kolektív autorov bol ocenený za knihu Hovorme o sebe s rešpektom, Dagmar Krišová a Marcela Poláčková sa uplatnili s titulom Ja v tvojom veku…!, Zora Rusinová za publikáciu Seriálnosť a repetícia v slovenskom vizuálnom umení, Erik Šimšík za titul Zbierka zážitkovej poézie.
Medzi víťazov sa dostala aj impozantná publikácia DAV. Próza slovenskej ľavicovej avantgardy, ktorú zostavil Michal Habaj, ako aj dielo Kataríny Beňovej a Kataríny Kolbiarz Chmelinovej Umenie a umelci v meste okolo roku 1800. Lena Jakubčíková vyhrala s Babou z lesa a Jana Beňová s knihou Rozhovory v parku. Špeciálnu cenu poroty získala Monika Machútová za knihu The sweetness of Unknown.
Ako už bolo povedané, výsledky sa hodnotia z rôznych aspektov, vyvolávajú aj polemiku, ako to má byť. Nás potešilo, že sa uplatnila kniha Jazero, ktorej originalitu sme aj v Pravde ocenili v aktuálnej recenzii, taktiež sme písali o originálnom projekte DAV, ale zaujali nás aj ďalší víťazi. Napríklad historické témy či roztopašný zápisník zážitkovej poézie. Trocha nám bolo ľúto, že sa do finále nedostalo naše „želiezko v ohni“, Matúš Maťátko, ale ním ilustrovaná Zvieracia farma je v prvej dvadsiatke.
Ide o dizajn
Na pretras sa v súvislosti s ocenenými knihami dostali aj tie rozprávajúce o sexe (Hovorme o sebe s rešpektom – praktická príručka jazyka rešpektu kvír ľudí, Ja v tvojom veku…! s podtitulom Ako sa s deťmi rozprávať o sexualite, vzťahoch a sexe). V dnešných časoch, keď je sex všade, útočí na deti aj dospelých z rôznych monitorov, vedú sa o ňom aj politické hádky, zdôrazňuje ho móda, je asi dobré mať teoretickú bázu, ktorá umožňuje vyznať sa v spletitostiach, ktoré moderná doba prináša aj v tejto oblasti.
Skrátka knihy odrážajú témy, o ktorých sa hovorí a ktoré sú vo vzduchu, ale hlavne nové vizuálne postupy – a o to ide. Celkovo možno konštatovať, že víťazné knihy sú podnetom na diskusiu a my sme sa o ňu pokúsili v krátkej debate s predsedkyňou poroty Luciou Žatkuliakovou a Zuzanou Mitošinkovou, vedúcou Úseku knižnej kultúry Bibiany.
Zaujímalo nás, čo vlastne znamená, že sa súťaž zmenila na dizajnérsku, čo je jedna z podstatných noviniek. Aká je to vlastne zmena? Dozvedeli sme sa, že predtým sa súťažilo v kategóriách a vznikali z toho určité pochybnosti.
Čítajte viac Odvolaná riaditeľka Bibiany: Voči mojej nástupkyni je veľa emócii a predsudkov. Pevne verím, že sa vo funkcii zorientuje
„Možno nie vždy boli vybraté tie knihy, práve vďaka kategorizácii, ktoré by spĺňali všetky kritériá. Napríklad ilustrácia mohla byť pekná, ale nesedelo písmo alebo zalomenie. Vždy sa tak či tak musela vybrať kniha v každej žánrovej kategórii, hoci neboli plnohodnotné vo vizuálnych kritériách. Teraz sa to zrušilo a vyberajú sa naozaj tie najlepšie knihy, ktoré spĺňajú všetky kritériá.
Dobrá práca s textom, inovatívne grafické riešenie, ako pri Zbierke zážitkovej poézie. Tá búra dogmatické predstavy o tom, ako má kniha vyzerať. Je ako skicár a je vytlačená špecifickou tlačiarňou (ako sieťotlač), ktorá vyzerá ako kopírka a kde sa tlačia farby jednotlivo. Farby sú ekologické. Aj to je inovatívne,“ hovorí Mitošinková a pokračuje, že do poroty boli prizývaní ľudia, ktorí tvoria takéto inovatívne knihy a také knihy boli aj oceňované.
Sme zvedavé, či bolo pre porotu ťažké zhodnúť sa na víťazných knihách. „Myslím, že sme sa väčšinou zhodovali,“ hovorí Lucia Žatkuliaková. „Začali sme tým, že každý si vybral 15 favoritov a potom sme v spoločnej diskusii vytriedili dvadsať kníh. Pre mňa boli veľmi obohacujúce tieto debaty, keďže každý sme boli z iného odboru a každý vedel zhodnotiť knihu z iného pohľadu. Dopĺňali sme sa. Pre nás bola každá z kníh nejakým spôsobom výnimočná a myslím si, že každá dokáže uspieť v zahraničnej konkurencii.“
Čítajte viac Han Donau: Jazero nie je o mne. Zrkadlí toho, kto ho číta
Jednou vetou
Ešte požiadame o krátku charakteristiku víťazných kníh a tu je: Knihu Dym. V tomto meste sa tak dobre túži po iných vydalo OZ Čierne diery a sú to eseje Kataríny Poliačikovej o Bratislave, vizuálne sa zdá, akoby knihou pretekal tok Dunaja alebo tok myšlienok. Jazero od Han Donau je veľkoryso a dokonale riešená kniha (vydalo Artforum) s prekvapujúcou rozkladacou ilustráciou.
Knihu Hovorme o sebe s rešpektom (vydal Büro Milk) dopĺňajú veľmi kvalitne spracované reprodukcie slovenského kvír umelectva, súčasného aj minulého. Kniha Ja v tvojom veku…! (vydalo OZ inTYMYta) napriek tomu, že obsahuje náročný text, pôsobí veľmi prehľadne a je doplnená o hravé ilustrácie, ktoré text odľahčujú.
Veľmi dobre je zvolená dominantná červená. Hoci podľa názvu by sa mohlo zdať, že ide o knihu pre mládež, spolubesedníčky nás upozorňujú, že vo víťaznej desiatke nie je žiadna kniha určená výlučne deťom. Hoci – niektoré z nich deti môžu zaujať, ako napríklad práve Jazero. Dnes je už ozaj ťažko určiť hranicu, ktorá kniha je kniha pre deti a ktorá nie.
Čítajte viac Recenzia: Ani politické postoje nezatienia význam DAV-u
Rozdiely sa stierajú. Pokračujem však v charakteristike. Dizajn knihy Zory Rusinovej Seriálnosť a repetícia v slovenskom vizuálnom umení (Akadémia umení v Banskej Bystrici) vťahuje čitateľa a zachováva určujúcu rytmiku. Kniha Erika Šimšíka Zbierka zážitkovej poézie (vydal BRAK) je príjemne pankáčska, je to experiment, ktorý ukazuje, čo môže byť kniha. V knihe DAV (vydal Kapitalks) dizajnér Matúš Hnát využíva grafické prvky avantgárd, ktoré prestupujú knihou o ľavicovej avantgarde.
Typografia spája minulé so súčasným. Dizajn opulentnej knihy Umenie a umelci v meste okolo roku 1800 (vydal STIMUL, Filozofická fakulta Univerzity Komenského) vytvára dojem obdobia, ku ktorému sa text viaže. Kniha Baba z lesa (vydal Absynt) obsahuje rozsiahlu obrazovú dokumentáciu, ktorá je veľmi citlivo začlenená. Rozhovory v parku (vydal BRAK) evokujú časopis Park a umocňujú parkovú sviežosť zelenou farbou. Možno si nájdete medzi týmito víťazmi svojho koňa.
