Hraničný prípad môžeme považovať za typický príbeh obyvateľov stredoeurópskeho mestečka. A nielen to. Román sa obsahovo radí do tej línie slovenskej prózy, pre ktorú je hlavným motívom otázka slovensko-maďarského spolužitia. Ako je uvedené na záložke knihy: „V duchu ballekovského označenia by sa mohol román Pétera Hunčíka nazvať ďalšou, no zároveň inou knihou o Palánku, svojráznom meste na južnej hranici."
Mestečko Šahy (lebo v ňom sa odohráva bežný život protagonistov) sa v Hunčíkovom texte stáva miestom, v ktorom je počuť súzvučnosť jazykov, osudov a možnože aj identít. Fragmentárny príbeh sa odohráva v pohyblivom časopriestore, v ktorom sa spomienky miestnych obyvateľov voľne miesia s prítomnosťou. Spoločenské vzťahy sa tak odohrávajú na pozadí súdobých politických udalostí. Hunčík mnohokrát mení aj samotnú rozprávačskú perspektívu, čo síce môže spôsobiť čitateľský zmätok, ale dynamizuje sa tým kompozícia textu.
Jednotlivec s pohraničnou identitou pociťuje na vlastnej koži atmosféru ustavičného napätia. Konflikty sa odohrávajú nielen medzi Slovákmi a Maďarmi, prípadne Židmi, ale aj v rámci svetonázorových, náboženských a politických rozdielov. Energia príbehov klesá na miestach určených pre ironický odstup. Tieto nepochybne najvydarenejšie miesta knihy sú zachytené z perspektívy dospievajúcich pubertálnych chlapcov. Na čitateľa pôsobia nielen presvedčivo, ale predovšetkým karikatúrne, groteskne, jednoducho zábavne.
Hranica, hoci je miestom, ktoré ľudí rozdeľuje, má nepochybne aj začleňujúcu funkciu, čím vytvára svojráznu mimonárodnú identitu, viditeľnú aj v jazyku: „Dáme még egy runda, šéfko!" Hunčíkov Hraničný prípad je preto aj skvelým prekladateľským výkonom. Ako vo svojej recenzii poznamenal Juraj Buzalka: „Text je akurátne južanský – cítiť z neho maďarčinu!“
A nielen maďarčinu, ale aj stredoeurópsku toleranciu v praxi. Síce nedokonalú, ale nevyhnutnú pre vzájomné pochopenie. V tom tkvie základný prínos Hunčíkovho románu, ktorý sa síce nečíta na jeden dych, ale pohybuje sa po tenkom ľade slovensko-maďarskej (stredoeurópskej) konfrontácie pútavým a spoľahlivým spôsobom.
Péter Hunčík: Hraničný prípad, Kalligram, 2011, preklad Magda Takáčová a Marta Ličková
