Slávne rukopisy Franza Kafku sa po Brodovej smrti v roku 1968 dostali do rúk jeho sekretárky Esther Hoffeovej. Ako ukázal Brodov závet, žena sa mala postarať o to, aby skončili v archívoch Národnej knižnice v Jeruzaleme alebo v niektorej ďalšej významnej inštitúcii. Hoffeovej sa však podľa najnovšieho výkladu súdnych expertov cenných dokumentov vzdať nechcelo. Dlhé roky ich ukrývala, časť z nich (vrátane Procesu) napokon predala a zvyšok odkázala dcéram Eve Hoffeovej a Ruth Wieslerovej. Aj tie mali v pláne dedičstvo speňažiť, no telavivský súd im to teraz po dlhom súdnom boji definitívne zatrhol. Všetky písomnosti musia sestry odovzdať knižnici, v ktorej budú slúžiť verejnosti aj literárnym vedcom.
Kafka chcel rukopisy spáliť, súd ich priznal izraelskej knižnici
Rukopisy Franza Kafku za to, že slávneho českého literáta prežili, vďačia jeho priateľovi, takisto spisovateľovi, Maxovi Brodovi. Ak by totiž Kafku poslúchol, všetky by ešte v 20. rokoch skončili v plameňoch a svet by tak nikdy nespoznal diela ako Proces, Zámek či Nezvěstný. Aj dávno po ich knižnom vydaní však rukopisy spôsobujú rozruch - až donedávna o ne viedli dlhoročný súdny spor dedičky Brodovej sekretárky a izraelská Národná knižnica v Jeruzaleme. Telavivský súd rozhodol v prospech knižnice.
Foto: wordpress.com
© Autorské práva vyhradené
