Oblasť, v ktorej únia nemá nad členskými štátmi žiadne rozhodovacie kompetencie, čakajú tiež zmeny v systéme grantov a pôžičiek. Doterajšie programy, ktorých efektivita vraj postupne upadala, nahradí od januára program Creative Europe. Mal by byť prehľadnejší, efektívnejší, dostupnejší aj štedrejší. Priať bude predovšetkým medzinárodnej spolupráci, ktorá by mala byť hlavným kritériom pre trvalo udržateľný rozvoj európskej kultúry.
Špecifická problematika
Kultúra má oproti iným oblastiam mnohé špecifiká. Tvoria ju malé fragmentované trhy, medzi ktorými je často jazyková bariéra. Relevantné medzinárodné štatistiky pre tento sektor prakticky neexistujú. A finančné inštitúcie nie sú naučené vyhodnocovať potenciál kultúrnych projektov, a teda často ani ochotné poskytovať žiadateľom peniaze na rozbeh. Aj v týchto záležitostiach by vraj malo dôjsť k pozitívnym zmenám.
Program Creative Europe, ktorý nahradí programy MEDIA, MEDIA Mundus a Culture programmes, počíta na najbližších sedem rokov s rozpočtom 1,46 miliardy eur. Oproti minulému obdobiu teda ide o 9-percentné navýšenie. Jeho základným poslaním bude pomôcť umelcom a pracovníkom kultúrnej sféry k medzinárodným kariéram – podporovať koprodukčné filmové projekty, preklady literárnych diel, medzinárodné súťaže, festivaly či koncertné turné. Žiadateľ môže pochádzať z členského, kandidátskeho štátu či partnerských štátov Európskej susedskej politiky. Základným predpokladom však bude medzinárodný rozmer jeho projektu.
Gro balíka Creative Europe bude aj naďalej tvoriť audiovizuálny subprogram MEDIA (56 percent plánovaného rozpočtu) a program pre zveľaďovanie spoločného kultúrneho dedičstva Culture (31 percent). Zvyšných 13 percent bude určených pre multižánrové medzinárodné projekty. Od roku 2016 budú žiadatelia môcť využiť aj inštitút úniou garantovaných pôžičiek, ktorý im má pomôcť čerpať od bánk spolu až 750 miliónov eur. Z programu Creative Europe by podľa prvotných odhadov mohlo v rokoch 2014 – 2020 ťažiť až 250-tisíc umelcov a zamestnancov kultúrneho sektora. Z jeho rozpočtu sa budú podporovať aj vlajkové programy kultúrneho sektoru EÚ, ako je Európske hlavné mesto kultúry, značka Európskeho kultúrneho dedičstva či viaceré kultúrne ocenenia.
Prekoná automobilový priemysel?
Eurokomisárka pre vzdelanie, kultúru, viacjazyčnosť a mládež Androulla Vassiliouová po prvý raz médiám predstavila program Creative Europe počas Ekonomického týždňa Stredozemia v Marseille. A nie náhodou. Práve opomínaný ekonomický význam kultúrnej sféry je jej hlavným argumentom proti námietkam, či je momentálne správne stimulovať práve túto oblasť. „Kultúrny sektor je v súčasnosti jedným z ekonomicky najdynamickejších v Európe a tiež je významným zdrojom nových pracovných miest,“ vraví Vassiliouová.
Kultúra a kreatívny priemysel sa podľa štatistík podieľajú na HDP Európskej únie hodnotou 4,5 percenta a zamestnávajú 3,8 percenta európskej pracovnej sily. Podľa štúdií, na ktoré sa komisárka odvoláva, vykazuje tento sektor dokonca väčší rast, ako automobilový či chemický priemysel, alebo výroba plastov. Napriek spoločným číslam však kultúra ostáva predovšetkým vnútornou záležitosťou členských štátov. Podľa komisárky sa prehnanej integrácie ani potláčaniu jedinečnosti regionálnych kultúr netreba obávať ani v budúcnosti. „Nechceme, aby európske kultúry splynuli do jednej. Diverzita je naším bohatstvom a my sme ju povinní chrániť. No chceme propagovať spoluprácu, dať kultúrnym projektom pridanú hodnotu európskosti. Konkurencie z celého sveta je čoraz viac – pozrite sa na filmový trh. Súťaže schopnosť európskych filmov stúpa práve vďaka koprodukcii, spájaniu síl a peňazí, ktorých je dnes všade akosi málo,“ povedala Vassiliouová pre Pravdu.
Program Creative Europe by mal už zajtra oficiálnym hlasovaním schváliť Európsky parlament. Do platnosti vojde od januára. Prvé žiadosti uchádzačov o podporu sú ale vítané už v decembri
