Bratislava pre všetkých

25.04.2009 07:02

Primátor mesta Bratislavy v súvislosti s dierami v stene Estrádnej sály Parku kultúry a oddychu vyhlásil, že developeri tohto charakteru to budú mať v meste veľmi ťažké. Nielen jeden developer, ale viacerí, povedal prísne.

Škoda, že sa developer nepustil do búrania hneď, ako kúpil pozemky pod budovou. Keby mal primátor Ďurkovský aj pred rokmi takú bojovnú náladu a chuť reagovať okamžite, možno by už dávno nestál PKO. Nestála by ani príliš vysoká budova za Novým mostom, ktorá zničila siluetu mesta, na nábreží v susedstve PKO by nerástol obludný River park.

Ale stála by Gumonka, Kablo aj dámsky tenisový klub v areáli Incheby, fungoval by amfiteáter na Búdkovej, rástli by stromy v parku na Belopotockého, v Krasovského parčíku, na Osuského v Petržalke, v parku na Nobelovej, stáli by platany na nábreží Dunaja. Pre verejnosť by bola otvorená vzácna Kochova záhrada a záhrada pri uršulínkach. Fungovala by tržnica, divadlo Stoka, vegetariánska jedáleň Vegetka a aj materské centrum v Krasňanoch. Ani len vo sne by sa neuvažovalo o búraní Múzea dopravy, o výstavbe hotela na Železnej studničke alebo v susedstve Devínskej lesostepi.

Mesto by nebolo ako lunapark oblepené bilbordmi, mesto by nebolo nefunkčným zlepencom developerských projektov.

Primátor povedal, že ak by sa PKO búral, chcel by výrazne sprísniť podmienky na vydávanie stanovísk k investičným zámerom. To povedal v roku 2009, v čase, keď je už mesto po kúskoch rozpredané a rozparcelované, keď v centre fungujú dva skutočne udržiavané parky, ktoré sú také preplnené, že deti musia čakať v rade, aby sa dostali na šmykľavku. To povedal ako prvý muž mesta, v ktorom musia ľudia písať petície a organizovať kadejaké pochody, aby im nevyťali tri stromy pred domom alebo nezrušili posledné potraviny. Pretože taká je realita v Bratislave.

Ak by mal primátor tú vôľu a moc, mesto by sa nemuselo oháňať veľavravnými tabuľkami, ktoré porovnávajú akési normatívy, teda základné ukazovatele potreby zelene v meste vo štvorcových metroch na jedného obyvateľa so skutočnými zelenými plochami. Mesto by neoperovalo vyhláseniami typu „musíme vydať stavebné povolenie, ak investor predloží všetky dokumenty“, ale mesto by voči developerom vystupovalo ako rovnocenný partner, ktorý má právo určovať pravidlá a dávať adekvátne sankcie za ich porušovanie.

Mesto by rešpektovalo ľudí a ich potreby a názory. Neignorovalo by petície a výzvy, diskutovalo by, komunikovalo, počúvalo. Obyvateľov, ktorí tu žijú, ktorí tu volia, platia dane a ktorí nechcú bojovať o základné veci, z ktorých sa život skladá. Chcú ísť do divadla, prejsť dôstojným krokom na druhú stranu cesty, kúpiť si večer pivo vo večierke, vyviesť psa, doviesť deti do škôlky.

Alebo stačí dva razy do roka lepiť ľuďom oči dopravou a koncertom zadarmo niekde na námestí? Bratislava už dávno nie je pre všetkých.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku