Literárna súťaž: Príbeh o Viere

Prichádzal vždy nečujne ako letný vánok a rovnako aj nečakane. Zvykli si na neho. Pracoval pre jej muža roky. Pamätá si presne, keď bol vo firme nováčikom. Tenučké chlapča s úžasnou aurou. Žiaril pohodou a pokojom. Preto sa pri ňom cítili príjemne.

03.07.2009 18:08
debata

Za roky sa stal aj ich rodinným priateľom. Trávil u nich veľa času a vždy prichádzal potichu. Otočil kľúčikom v zámke a o jeho prítomnosti v dome ich upozornila až jeho aura. Mali tieto návštevy radi.

Viera sedela za stolom a spriadala jeden zo svojich príbehov. Nedokončené romány sa jej v počítači kopili a kričali o pomoc. Chcela dokončiť aspoň jeden. Jej príbeh sa už skončil a po rozvode už nečakala na nič pekné. V tichu večera ju ovial vánok. Vedela, že prišiel. Nebol v tom dome od manželovho odsťahovania a, pravdupovediac, na jeho milú existenciu už aj zabudla. Mala v hlave trápenie zo samoty. Deti sú na štúdiách, manžel u milenky…

Pohľad do jeho očí bol jasný. Mlčky si ku nej kľakol a stúlil sa ako mača s hlavou na kolenách. Neveriacky pohladila jeho neposlušnú šticu. Toto by jej v živote nenapadlo. Oddaný výraz Mareka jej nesmierne polichotil a zároveň v nej rozohral milostnú túžbu. Takú nečakanú, až sa jej sama zľakla.

Vzpriečil sa a vzal ju za ruku. Prebehla ňou nečakaná vlna rozkoše. Pocit, ktorý driemal už roky. Nerozmýšľala, kráčala hore schodmi ako verný psík. To, čo nasledovalo, ešte nikdy nezažila. Možno áno, len si už nepamätala. Posledné roky bolo manželské súžitie len akousi povinnosťou. Asi ako umývanie riadov.

Hral sa s ňou s nekonečnou trpezlivosťou. Keď sa snažila skryť svoje nahé telo, zaťažené rokmi a materstvom, ráznymi a nežnými gestami jej v tom zabránil. Vychutnal si ju takú, aká bola. Bojazlivá a plachá ako študentka, zrelá ako voňavá broskyňa. Maznal sa s ňou dlho, prenikal ju do hĺbky v pomalých rytmoch a pri jej zvíjaní sa rozkošou mu v očiach hrali veselé ohníky.

Stúlila sa na jeho ramene a po dlhých mesiacoch zaspala.

Marek sa obliekol a vyšiel do noci. Namieril si to do svojho obľúbeného baru.

„Tak ako, Casanova?“, spýtal sa ho jeden z kumpánov. „Objednávaj koňak!“, zavelil Marek a hodil na stôl malý balíček. Na barovom pulte sa rozvinuli jej nohavičky. Hurónsky rehot a chlapské potľapkávanie sprevádzali popíjanie koňakovej výhry… 

Viera sa prebudila do novej nádeje. Pripadala si krásne. V hlave jej rojilo tisíce myšlienok. Bojovali spolu o existenciu. Rozum kričal  a varoval ju, srdce jasalo, a oči márne blúdili k mlčiacemu telefónu…

Táto práca získala prvé miesto v literárnej súťaži blogerov na blog.pravda.sk v kategórii próza. Viac autorkiných prác si môžete prečítať na http://matahari.blog.pravda.sk.

debata chyba
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy