O zbití slovenských aktivistov, ktorí pokojne protestovali proti návšteve čínskeho prezidenta a ktorých nechala biť naša polícia čínskymi mužmi v čiernom (v skratke podľa iného filmu – MIB), sa už popísalo dosť. Preto momentka z nemeckého kina: šesťdesiate roky, do Nemecka prichádza na návštevu iránsky šach a nemeckí študenti ho vítajú výkrikmi a protestmi. Z autobusu oproti nim vystúpi dvadsať dobre stavaných Iráncov v čiernych oblekoch (MIB), ako by ich jedna mater mala.
V rukách držia drevené tyče s nápismi, oslavujúcimi šacha. Zamávajú nimi, šach zájde, muži zložia heslá a začnú tyčami mlátiť nemeckých demonštrantov. A nemecká polícia ich nechá biť a nezasiahne.
Vtedy bol zabitý mladý chlapec. Aj vtedajšia polícia ako dnešná slovenská, keď našťastie nik neprišiel o život, bola presvedčená, že konala zákonne. Tento zločin bol rozbuškou, ktorá spustila v ľavicovej mládeži vlnu odporu, ktorá vyústila do teroristických útokov RAF, vrážd predstaviteľov priemyslu a justície, bombových atentátov. Nasledoval únos lietadla a obsadenie veľvyslanectva spojené s masakrom.
Vynikajúci nemecký film to ukazuje s dokumentárnou presvedčivosťou a mne pri ňom napadá domáce sci-fi.
Od roku 1989 vyrástla na Slovensku celá jedna generácia mladých ľudí, ktorí komunistickú ideológiu nezažili na vlastnej koži. Politické procesy, mučenie, hranice obohnané elektrickým drôtom berú ako rozprávky, ktorými ich naša generácia nudí. Ľavicové znova môže byť príťažlivé.
Pozorujú kal a špinu, ktorá preteká okrajom slovenského politického hrnca a musia byť zhnusení. Z politikov si nemajú koho vážiť ani vo vládnych stranách, ani v opozícii. Budovanie kapitalizmu u nás vidia ako rozkradnutie rodinného striebra. Vidia, ako strednú vrstvu obmedzujú dane a vládou budovaná nenávisť k úspešným. Vidia pokusy zrušiť jediný súd, ktorý sa nebojí mafiánov a kradnúcich politikov. Pozorujú samozvolenie supersudcu a začne to v nich vrieť.
Tak ako ich nemeckí kolegovia v šesťdesiatych rokoch majú zvýšenú citlivosť nielen k domácim svinstvám, ale aj tým, čo sa dejú vo svete. Vedia o čínskych tankoch, ktoré pozabíjali stovky študentov na Námestí nebeského pokoja. Prichádzajú protestovať a čínski MIB ich zbijú. Polícia rodného štátu nezasiahne.
Mysliaci mladí ľudia dnes určite nepovažujú komunizmus za východisko ako ich nemeckí kolegovia pred štyridsiatimi rokmi. Ale neponúka im ho ani dnešný režim, od ktorého sa chcú dištancovať. A mrazivé letné finále je vlastne otázka: ostanú verní miernej slovanskej povahe alebo sa raz začnú radikalizovať a brániť?
