Eva Holubová a Ivana Chýlková alias Klára a Bára v rovnomennej divadelnej hre sú značkou kvality. Tak sme sa nádejali. A sklamali. Pretože ich výkony boli pančovanejšie ako víno a punč na vianočných trhoch. Ospravedlnením nemohol byť ani fakt, že z replík, za ktoré by sa hanbili ešte aj v telenovele, sa nedalo viac vyťažiť.
Klára a Bára je vraj komédia o ľudskej nespokojnosti, my sme sa však spokojne smiali až na ulici. Jedna z nás preto, lebo sa práve telefonicky uistila, že deti už spia a babička ešte nie. Ďalší preto, lebo sme sa zhodli na pokračovaní večera v podniku neďaleko, takže sa už nebude musieť toľko namáhať, aby udržal na nohe topánky. O tri čísla väčšie. Tie, čo patria synovi a čo si v zhone pri odchode z domu obul.
A mne zostalo zadosťučinenie, že nasledujúce večery, ktoré doma zabíjam varením, komandovaním detí a upratovaním, prestanem považovať za obetu. Stanú sa pre mňa múrom, ktorý ma spoľahlivo ochráni pred frustráciami z očakávania kvalitného divadelného zážitku.
