O zime treba písať v lete a naopak, vravieval Majakovskij – júlový fejtón som sa teda rozhodol venovať hlavne Zimnej rozprávke.
Dej hry je v kocke takýto: sicílsky kráľ Leontes (Othello, ktorý je sám sebe i Jagom) podozrieva svoju ťarchavú manželku Hermionu, že mu bola neverná s českým kráľom Polixenom, a preto dievčatko, ktoré mu porodí, dá pohodiť v Čechách. Českí pastieri ho zachránia, dajú mu meno Perdita – a čo čert nechce, keď Perdita vyrastie, zaľúbi sa do nej syn českého kráľa Florizel. V hre sa vyskytne ešte pár komplikácií, všetko sa však skončí šťastne.
Shakespeare sa síce v Zimnej rozprávke dopustil svojho najväčšieho zemepisného omylu, keď české kráľovstvo situoval pri mori, no Čechom to nijako neprekáža a vždy, keď hru uvádzajú, scény, odohrávajúce sa na českom pobreží, nezabúdajú obohatiť českými reáliami.
Ani režisér bratislavskej inscenácie Juraj Nvota nechcel brať Čechom túto radosť, a tak si u mňa objednal českého kráľa aj českého princa ako „mluvící“ postavy. Usúdil som, že s prekladom do češtiny sa nemusím obťažovať, sama sa núka koláž a publikum sa môže dobre pobaviť, keď vložím spomenutým postavám do úst citáty zo starodávneho prekladu J. V. Sládka. Veď či to nebude (aj českému uchu) znieť skvostne, keď napríklad český kráľ Polixenes v Bratislave zvolá: „Toť nejkrásnejší jest dívka na salaši rozená, jež na pažitu zahopkovala!“?
No, pravdupovediac, prepustiť aj v bratislavskej inscenácii celé potešenie zo Shakespearovej návštevy iba Čechom, to by zas bola premeškaná príležitosť. Ak má pohodenú Perditu nájsť pastier, ak sa má vrcholná scéna hry odohrávať na slávnosti strihania oviec, kde to viac zasvieti, v Čechách či na Slovensku? A či archeologické nálezy z Príbeliec nedokazujú, že aj na Slovensku bolo kedysi more?
A tak som – po dohode s Ďurom Nvotom – využil, že v Shakespearovej hre je aj posúvač deja Čas, a donútil som ho, aby postrčil dejisko hry trochu viac na východ:
Som vladár Čas. Ja zlo aj dobro tvorím!
Poteším, zroním! Postavím aj zborím!
A vy už viete, čo som ešte zač!
Som vladár Čas! No aj Čas rozprávač.
A viem aj spievať! Romancu! Aj hymnu!
Viem letnú rozprávku! A viem aj zimnú!
Rozvlnil Shakespeare more vôkol Čiech?
Som vladár Čas a donútim ho, nech…
… vyhodí perlu na slovenský breh!
Nič potom už nemohlo zabrániť slovenským hercom, na čele s bačom Štefanom Kožkom, aby vdýchli Shakespearovi slovenskú dušu.
