Minuloročnou katastrofou bol Vojtech, tento rok sa pre slovenskú kinematografiu začal snímkou Všetko alebo nič. Rekordný záujem divákov (143-tisíc za prvý týždeň) o „ľahkú vzťahovú komédiu“, za ktorú sú mnohí ochotní pobiť sa – je dôkazom, že náš mainstream z nás vychováva kultúrnych invalidov. Názory recenzentov a intelektuálov zanikajú v magickom opare evitoviek, ktorým je väčšinové publikum opantané…
Samozrejme, divák sa má riadiť vlastným vkusom a vytvoriť si názor sám, ale ak bude mať aj naďalej také závratne malé nároky a po „záchodovej“ literatúre plnej lacných a instantných póz siahne častejšie, ako je zdravé, bude dostávať stále menej a menej. Áno, do kina sa máme chodiť aj baviť, odľahčiť vlastný svet, nevo aj zábava a romantický príbeh môžu mať úroveň, čo aktuálne dokazuje muzikálový hit La La Land.Fanúšika evitoviek by však mohol do kina prilákať napríklad názov fínskej komédie Iba sex (?), ktorá je vo všetkých aspektoch múdrejšia a omnoho menej „škodlivá“ ako Všetko alebo nič. Pritom oba filmy majú podobnú premisu – tridsiatnici hľadajú lásku a zároveň sa snažia vo veľkom urbánnom svete o osobný úspech – je tam sex, atraktívni hrdinovia, príbeh je jednoduchý, no ak film „náhodou“ vzhliadne aj intelektuálnejšie založený divák, neurazí sa.
Je možné, že nenáročný divák nechce večer čítať Michela Houellebecqa a nepôjde do kina na film Xaviera Dolana, no namiesto Urbaníkovej „všetkého nič“ môže stále siahnuť po kvalitnejšej alternatíve. Ak by toto riziko divák podstúpil, nabudúce si možno „vypýta“ od slovenských autorov „oddychoviek“ o čosi viac. Na to, aby sme navýšili „konzumentské“ nároky, by nám možno pomohol tréning sebareflexie a štipka pudu sebazáchovy…
