Ako informovala pracovníčka múzea Eva Mauritzová, autor neberie lebky ako symbol smrti, ale ako hmotu vytvarovanú do jedinečného, originálneho a krehkého tvaru.
„Pri stvárnení lebky do dreva sa jeho výber neorientuje na konkrétny druh či lokalitu výskytu zvieraťa. Riadi sa výlučne príťažlivosťou tvaru objektu. Samotný tvar zatraktívňuje tým, že ho zväčší v istej mierke, alebo si sánky lebiek prispôsobí tak, aby vynikol tvar čeľustí,“ načrtla Mauritzová.
Lebka sa tak podľa nej stáva akousi hmotou, ktorá je príťažlivá svojou formou i tvarom. Spektrum vytvorených lebiek sa pohybuje od zvierat tunajších cez exotické až po vyhynuté. Drevo, ktoré autor spracováva do podoby lebky, formuje hlavne dlátami. Rozmerovo väčšie lebky vyrezáva motorovou pílou.
„Použité dreviny závisia od tvorenej lebky. Ak ide o lebky väčšieho rozmeru, používa topoľové drevo. Hlavným dôvodom je, že topoľ dorastá do veľkých rozmerov, teda poskytuje veľký formát. Pri menších drevených objektoch používa skoro bez výnimky javorové drevo, ktoré mu dáva možnosti ukázať sochárske zručnosti,“ dodala pracovníčka múzea.
Cieľ Chylovej tvorby je podľa Mauritzovej podčiarknutý farbou dreva. Tá vytvorí očný klam, keď divák pochybuje, či ide o skutočnú kosť, alebo prenesenie tvaru lebky do dreva.
