Rezort preto navrhuje reformy, na ktoré chce vyčleniť až tri milióny eur. Týkajú sa legislatívnych úprav, ale aj štátnej regulácie a kódexov správania. Tie by mal kontrolovať nový informačný systém.
Uvedené zmeny sú súčasťou materiálu Reformy pre udržateľný rozvoj kultúry a kreatívneho priemyslu, ktorý rezort pod vedením Natálie Milanovej (OĽaNO) predstavil už v marci. Ako sa v návrhu uvádza, cieľom je vyrovnať trhové podmienky pre všetkých poskytovateľov mediálnych služieb, čím by sa podporila súťaž a kvalita médií.
„Ministerstvo v súčasnosti intenzívne pracuje na príprave novej právnej úpravy regulujúcej oblasť médií,“ potvrdila pre Pravdu hovorkyňa rezortu Zuzana Viciaňová. Podľa nej by už na jeseň mali vláde predložiť návrh zákona o mediálnych službách, ktorý nahradí súčasný zákon o vysielaní a retransmisii a digitálny zákon.
„V rovnakom čase ministerstvo plánuje predložiť aj návrh ústavného zákona, ktorý má zabezpečiť lepšie podmienky pre výkon novinárskeho povolania a stanoviť jasnejšie pravidlá pre subjekty pôsobiace v mediálnej oblasti. Nadobudnutie účinnosti oboch uvedených právnych predpisov sa predpokladá od 1. januára 2022,“ spresnila Viciaňová.
Ohrozená dôveryhodnosť
Argumentom pre ohlásené zmeny je narastajúci vplyv dezinformácií. Z vlaňajšieho prieskumu mimovládnej organizácie GLOBSEC vyplýva, že až 56 percent Slovákov je náchylných veriť tvrdeniam, ktoré obsahujú konšpiráciu či klamstvo.
Z desiatich zúčastnených krajín strednej a východnej Európy malo pritom najhoršie výsledky práve Slovensko. Pred nami sa umiestnilo aj Bulharsko, kde konšpiráciám verilo 48 percent opýtaných, a Rumunsko s 39 percentami. Najlepšie výsledky dosiahla Litva (17 percent), priemer vo vybraných štátoch bol 33 percent.
Centrum pre pluralitu a slobodu médií pri Európskom univerzitnom inštitúte vo Florencii riziko ohrozenia plurality médií na slovenskom trhu vyhodnotilo na 72 percent, teda ako vysoké. Dôvodom je aj „vysoká miera majetkovej koncentrácie vlastníkov médií a zároveň nízka transparentnosť vo vlastníckych vzťahoch“.
V spomenutom prieskume sa napríklad až 79 percent respondentov vyjadrilo, že sú slovenské médiá slobodné, no 46 percent si súčasne myslí, že ich ovplyvňujú oligarchovia a finančné skupiny. Ďalších 24 percent je presvedčených, že médiá ovplyvňuje vláda, a len 46 percent ich vníma ako dôveryhodné.
Autori reforiem z dielne ministerstva pripomínajú, že médiá na Slovensku – printové, auditívne (rádiá), audiovizuálne či digitálne – vykazujú rozdielnu kvalitu profesijných štandardov, čo sa týka najmä tzv. alternatívnych a dezinformačných médií. Trhový mechanizmus v súboji s tzv. fake news podľa rezortu zlyháva.
„Tradičné médiá, ktoré akceptujú vyššie profesijné štandardy, musia vynakladať viac času a finančných prostriedkov na jeden mediálny výstup ako konkurencia v dezinformačných médiách, čím sú v konkurenčnom boji znevýhodňované,“ uvádza sa v návrhu reforiem.
Ministerstvo pritom pripúšťa, že ide o spornú tému, lebo dochádza ku konfliktu medzi slobodou prejavu a očakávaním pravdivých informácií.
Plánované kroky
Ako problém riešiť? Rezort navrhuje zaviesť tzv. koreguláciu a podporu samoregulácie, čo členským štátom odporúča i Európska únia. Médiá by si stanovili vlastné profesijné štandardy (kódexy správania). Ich znenie by štát síce ponechal na jednotlivých aktérov, ale súčasne by legislatívou určil aspoň minimálne kritériá kvality týchto kódexov.
Tie by sa okrem objektivity a pravdivosti poskytovaných informácií mohli venovať napríklad transparentným vlastníckym vzťahom, etike obsahu reklamy a sponzorstva, ochrane maloletých či sprístupňovaniu služieb zdravotne postihnutým. Štát by zároveň vytvoril informačný systém, ktorý by dodržiavanie kódexov kontroloval.
Podľa ministerstva je tiež dôležité zjednotiť viaceré registre v oblasti médií a audiovízie (zoznam periodickej tlače, evidencia audiovizuálnych diel či register nezávislých producentov). Niektoré registre dokonca celkom chýbajú, napríklad zoznam nositeľov autorských práv k slovenským audiovizuálnym dielam. Rezort preto plánuje zaviesť informačný systém, ktorý by všetky registre prepojil a situáciu sprehľadnil.
Obavy, že by chystané kroky obmedzovali slobodu médií, ministerstvo odmieta. „Cieľom pripravovanej legislatívy je posilniť výkon práva na informácie a slobodu prejavu, a nie tieto práva obmedzovať. Návrh právnej úpravy budeme navyše konzultovať so zástupcami mediálneho prostredia, a preto nepredpokladáme, že navrhované zmeny budú zo strany médií alebo odborníkov odmietnuté,“ zdôraznila Viciaňová.
