Bezprostredne neboli hlásené nijaké násilnosti. Obe sporné sochy sa v posledných rokoch stali dejiskom protestov vrátane zhromaždenia belošských rasistov roku 2017 sprevádzaného násilnosťami. Jeden z nich vrazil autom do davu protidemonštrantov, pričom usmrtil jednu ženu a zranil ďalších vyše 20 ľudí.
V Spojených štátoch už odstránili stovky konfederačných sôch a monumentov, čo sa však vníma veľmi kontroverzne. Kritici ich označujú za symbol rasizmu, otroctva a útlaku Afroameričanov, zatiaľ čo stúpenci v súvislosti so strhávaním sôch hovoria o ničení a popieraní historického dedičstva.
„Odstránenie tejto sochy je malým krokom na ceste k tomu, aby sa Charlottesville, Virgínia a Amerika vyrovnali s hriechom, ktorým bola ochota ubližovať ľuďom tmavej pleti pre ekonomický zisk,“ uviedla afroamerická starostka Charlottesville Nikuyah Walkerová.
Čítajte viac Hrdinovia alebo otrokári? Američanov rozdeľuje názor na sporné pamätníkyOdstraňovanie konfederačných symbolov sa v USA zintenzívnilo počas masových protestov proti rasizmu a policajnému násiliu, ktoré vyvolala vlaňajšia smrť Georgea Floyda. Tento Afroameričan zomrel počas májového zásahu belošského policajta v Minneapolise v štáte Minnesota.
Historici upozorňujú, že väčšinu tzv. konfederačných sôch, ktoré sa stávajú predmetom kontroverzií, postavili až v období po skončení občianskej vojny, často až v prvej polovici 20. storočia, keď v južanských štátoch USA platili rasové segregačné zákony (1876 – 1965) diskriminujúce černošské obyvateľstvo. Napríklad bronzové jazdecké sochy generálov Leeho a Jacksona stáli v parku v Charlotesville od 20. rokov 20. storočia.