Foto: Jana Šturdíková
Châteaux je francúzsky výraz pre hrady, zámky a kaštiele. Znie takmer vznešene, má v sebe šarm a eleganciu. O to väčší je kontrast, keď sa pozrieme, ako vyzerajú "šató“ na Slovensku.
Z podaktorých zostali už len ruiny, mnohé nahlodal zub času. Opustené a spustošené odovzdane čelia osudu. Práve tak ich zachytila Jana Šturdíková. Jej snímky sú nielen dokladom o ich zúboženom stave, ale aj volaním o pomoc.
Foto: Archív Jany Šturdíkovej
Prvé spomienky na to, ako môžu pamiatky upadnúť, ak ich zanedbáme, má fotografka už z detstva. Jej babka pochádzala z Holíča a do tamojšieho kaštieľa chodila do školy. Doma mala fotografiu jeho starej rytiny z obdobia, keď ešte zažíval zlaté časy.
"Túžila som pozrieť sa na to miesto, vidieť tú krásu,“ spomína si Šturdíková. Keď ju však babka k holíčskemu kaštieľu zobrala, zostala sklamaná: "Bol ošarpaný, spustnutý, zavretý za hrdzavou bránou, vodná priekopa okolo neho zahádzaná neporiadkom a zarastená rákosím. Ako dieťa som to vôbec nechápala.“
Čítajte viac Aj kaštiele, ktoré chátrajú, môžu vstať z popola
Holíčsky kaštieľ je podľa nej absolútny klenot, svojho času patril medzi európsku špičku. Luxusné šľachtické sídlo z neho vybudoval František Lotrinský, manžel Márie Terézie, ktorá sa tam tiež rada zdržovala.
Kaštieľ je dnes, našťastie, z najhoršieho vonku. Strechu na hlavnej budove opravili, zvyšok zakonzervovali, budovu koniarní obnovili a vodnú priekopu vyčistili. Hlavná budova však stále čaká na rekonštrukciu, na ktorú treba vyše 20 miliónov eur.
"Verím, že sa tie prostriedky nájdu. V zahraničí by si také miesto pestovali ako skvost, na ktorý sa chodia pozerať návštevníci z celej Európy. A u nás? Je nesmierne dôležité, aby sme sa naučili vzácne kultúrne dedičstvo hrdo prezentovať a postarať sa oň,“ pripomína Šturdíková. Podobných príkladov je na Slovensku veľa.
Fotografická kniha Châteaux po našom mapuje osudy chátrajúcich kaštieľov na Slovensku.
To, že by chátrajúce pamiatky mohli byť dobrou témou, si fotografka uvedomila už v roku 2007, keď čítala o kaštieli v Želiezovciach. Hoci mal zaujímavú históriu – pôsobil v ňom slávny skladateľ Franz Schubert či svetoznámy cukrár Franz Sacher, budova vyzerala na spadnutie.
Keď potom Šturdíková študovala na Inštitúte tvorivej fotografie v Opave, rozhodla sa k téme vrátiť v rámci bakalárskej práce.
Aby sa vyhla gýčovitosti, postavila sa k tomu triezvo, bez pátosu a prikrášľovania. Tak, aby to diváka konfrontovalo so skutočnosťou a položil si jednoduchú otázku: Ako je možné, že sa také hodnotné kultúrne dedičstvo dostalo do takého nelichotivého stavu?
Všetky fotografie v knihe majú rovnakú atmosféru – neutrálne svetlo, zamračená obloha, čelný pohľad – aby objekty čo najviac vynikli. Keď publikácia pred dvoma rokmi vyšla po prvý raz, autorka do nej zaradila 104 fotografií.
Čítajte viac Kaštieľ už nie je dominantou, ale strašiakom
V novom, rozšírenom vydaní je snímok 135. Aj tak sa jej však nepodarilo nafotiť všetky chátrajúce kaštiele. Nebolo to možné. Niekedy sú príliš zarastené vegetáciou, takže ich nevidno, alebo sa nachádzajú v ťažko prístupnom teréne.
Zobrazené kaštiele fotografka rozdelila podľa ich posledného využitia. Boli v nich byty, sklady (obilia, poľnohospodárskych strojov či najrôznejších materiálov a potravín), školy, kultúrne zariadenia, psychiatrické liečebne, kancelárie, obchody, jedálne, no aj posilňovňa, diskotéka, kaderníctvo či tzv. vajčiareň – miesto na produkciu a balenie vajec.
Ako Šturdíkova priznáva, knihou by chcela zmeniť ľahostajnosť a pasívny prístup k osudu chátrajúcich kaštieľov. O probléme podľa nej treba hovoriť, aby sa dostal do povedomia širokej verejnosti. V ľuďoch treba prebudiť záujem a hľadať možnosti, ako situáciu riešiť. Veď stavby, ktoré kedysi bývali najväčšou pýchou obcí, sú dnes, naopak, často ich najväčšou hanbou.
"Sme malá krajina s bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Máme na to, aby sme sa o pamiatky dokázali postarať. Len musíme uveriť, že sa to dá a má to zmysel,“ pripomína fotografka. Pomôcť by mohlo zapojenie objektov do cestovného ruchu a oddychových aktivít v lokalite i širšom okolí. Zmena však musí prísť najmä zhora, nevyhnutné kroky musí spraviť štát.
Čítajte viac Rekonštrukcia kaštieľa v Rusovciach nenapreduje, chránia ho len proti holubom
"Pamiatky by preň nemali byť záťažou, ale prostriedkom spoločenskej reprezentácie. Ak sa prístup štátu nezmení, ťažko z nich vyťaží potenciál, ktorý jednoznačne majú,“ zdôrazňuje Šturdíková.
Keďže kľúčovú úlohu zohrávajú financie, vláda by mala pripraviť dlhodobý investičný plán pre kultúrne pamiatky v správe ministerstva kultúry a podriadených organizácií.
S pomocou prišla i samotná autorka. Vydanie knihy prepojila s crowdfoundingovou kampaňou – časť vybraných peňazí poskytla na obnovu kaštieľa v Jablonici. Opravujú ho mladí majitelia, ktorí ho kúpili v zlom stave.
Chátrajúce kaštiele ešte možno zachrániť – ak sa budeme snažiť. Inak sa nám títo hrdí svedkovia minulosti rozpadnú pred očami a o ich niekdajšej kráse budú hovoriť už len kresby a fotografie…
