Ženy vystúpili na panelovej diskusii, pričom varovali, že krajina bez kultúry nakoniec stratí svoju identitu, uviedla agentúra AP.
Sahra Karimiová, prvá žena na čele Afganskej filmovej organizácie, ktorá v roku 2001 našla azyl na Slovensku a neskôr sa vrátila do vlasti, povedala novinárom všetko, čo sa stratilo po tom, ako Taliban ovládol krajinu. Citovala množstvo filmov, filmových seminárov, hovorila aj o filmových archívoch, ktoré sú v súčasnosti v rukách Talibanu.
„Predstavte si krajinu bez umelcov, krajinu bez filmárov. Ako môžu brániť jej identitu?“ pýtala sa. „Možno nie sme politickými veľvyslancami, ale sme veľvyslancami našich príbehov, sme veľvyslancami našej identity,“ uviedla.
Karimiová poznamenala, že sa rozhodla utiecť z Afganistanu 15. augusta ráno, pričom mala len pár hodín na to, aby urobila „najťažšie rozhodnutie vo svojom živote: zostať alebo odísť“.
Tisíce nádejných filmárov sa však podľa nej nevedia dostať z krajiny a v súčasnosti kvôli vlastnej bezpečnosti vymazávajú svoje účty na sociálnych sieťach.
Afganská dokumentaristka Sahra Maniová v diskusii uviedla, že v Afganistane zostávala doposiaľ aj napriek skorumpovanej vláde, každodenným bezpečnostným rizikám a problémom ako výpadky elektriny, výpadky internetu, pretože chcela obnoviť krajinu a kultúrny život. „Zostali sme. Boli sme optimisti,“ povedala. Ale po nástupe Talibanu „nemáme o čo bojovať. Stratili sme všetko“.
