"Hoci sú tu prázdnidnové mesiace, urobil som dve výstavy – výber z tvorby Josku Skalníka – Sny, situace a hry v Tranzite a výstavu fotografií mojej manželky Táne Hojčovej – Zlatá Hra. Ani neviem, koho s nich dvoch poznám dlhšie, poznám ich celý život, takže mi to urobilo velkú radosť, myslím, že aj im, a verím, že aj ľuďom, ktorí to videli.
Na začiatok septembra pripravujem dve menšie výstavy – jednu s Jozefom Jankovičom a s autormi grafických albumov Komart v galérii Kressling a druhú v Žiline v Galérii + – .
Leto rád trávim v Bratislave, mesto je prázdne a ja sa cítim ako v detstve. Cajglujem, čítam, vysedávam v kaviarni a maľujem. Príležitostne idem na kupko alebo k jazeru. Mesto opúšťam len na jednodňové výlety, najmä do Piešťan a do Galanty.
Kníh čítam vždy viac. Z tých na čítanie – lebo sú aj knihy na pozeranie a, samozrejme, kombinované – sa mi najlepšie čítal román britského autora Neila Gaimana Neverthere – Nikdykde. Túto fantasy s hororovým nádychom mi požičala moja dcéra.
A potom je tu ďalší Gaiman, jeden detektívny román Poliaka Mareka Krajewskeho, cestopisy Hermanna Keyserlinga a, samozrejme, Časobrání od A. Ž. Bora – autobiografia českého umelca a hermetika Vladislava Zadrobílka, ktorá vlani vyšla v Česku s podtitulom Můj život v sedmi republikách.
Keďže trpím papierovým magnetizmom, pekné knihy ho majú silnejší, radosť mi urobila monografická summa priateľa sochára a výtvarníka Jaroslava Rónu s textom Jiřího Oliča, ktorú mi daroval.
V antikvariáte som si kúpil Komenského Ráj srdce, labyrint světa s ilustráciami Jana Konůpku. Toto sú tie knihy kombinované.
V septembri by ešte malo byť leto, určite to babie alebo indiánske, a tie mám od detstva najradšej."
