Od narodenia Jozefa Miloslava Hurbana uplynie dnes (19. marca) 205 rokov.
Jozef Hurban sa narodil 19. marca 1817 v Beckove do rodiny evanjelického farára. Vzdelanie mu najprv poskytol otec, v štúdiu pokračoval na nižšej strednej škole v Trenčíne a v rokoch 1830 1840 bol poslucháčom teológie na Evanjelickom lýceu v Bratislave.
Národné cítenie podnietil v mladom Hurbanovi Ľudovít Štúr, v prítomnosti ktorého prijal v roku 1836 na Devíne meno Miloslav. Najskôr pôsobil ako evanjelický kaplán v Brezovej pod Bradlom, venoval sa tiež kultúrnej a osvetovej činnosti inicioval divadelné predstavenia, zakladal spolky miernosti aj nedeľné školy. Od roku 1842 začal vydávať almanach Nitra a o rok neskôr sa stal farárom v Hlbokom.
Čítajte viac Jozef M. Hurban: Muž, ktorý rozhojdal zvon slobody
Práve na Hurbanovej fare na západe Slovenska sa v júli 1843 uskutočnili diskusie, na ktorých spolu s Ľudovítom Štúrom a Michalom Miloslavom Hodžom prerokovali kodifikáciu nového spisovného jazyka Slovákov vychádzajúceho z nárečí stredného Slovenska. Štúrovskú slovenčinu uplatnil v roku 1844 v druhom ročníku almanachu Nitra a v tom istom roku sa stal zakladateľom celoslovenského literárneho a kultúrneho spolku Tatrín.
Aj napriek nevôli štúrovcov, ktorí uprednostňovali prácu pre národ, sa v roku 1845 oženil s Annou Jurkovičovou, s ktorou mal deväť detí. Jeho synom bol spisovateľ Svetozár Hurban-Vajanský. S vydávaním literárneho periodika Slovenské pohľady začal Jozef Miloslav Hurban v roku 1846.
Čítajte viac Anička Jurkovičová: Krásna, vzdelaná a nadaná opora štúrovcov
Pracovitý a horlivý Hurban bol tiež vedúcou osobnosťou slovenského národno-revolučného pohybu v rokoch 18481849. Keď sa v Brezovej pod Bradlom konalo v apríli 1848 národnorevolučné zhromaždenie boli na ňom prezentované Žiadosti slovenského národa v stolici nitrianskej, pod ktoré sa podpísal aj Hurban.
Práve z nich vychádzali tzv. Žiadosti slovenského národa predstavujúce významný program týkajúci sa nielen národnostnej, ale aj agrárnej otázky a demokratizácie verejného života Slovákov vo vtedajšom Uhorsku. Na stretnutí v Liptovskom Mikuláši ich síce 10. mája 1848 prijali predstavitelia národného revolučného hnutia, no odpoveďou uhorskej vlády boli zatykače. Hurbanovi sa podarilo utiecť a spolu s Ľudovítom Štúrom a Michalom Miloslavom Hodžom sa v júni 1848 zúčastnil Slovanského zjazdu v Prahe. Predsedom prvého slovenského národného reprezentačného politického orgánu – Slovenskej národnej rady sa stal v septembri 1848.
Foto: Dikda.eu
V období Bachovho absolutizmu sa z politickej činnosti preorientoval na duchovnú službu. V roku 1860 získal doktorát z teológie na univerzite v Lipsku. Spolupodieľal sa na tvorbe Memoranda národa slovenského, spoluorganizoval Slovenské národné zhromaždenie v Martine (1861) a bol jedným zo zakladateľov Matice slovenskej, ktorá vznikla 4. augusta 1863.
Čítajte viac Jozef Miloslav Hurban: Spisovateľ, politik, kňaz a najmä muž skutkov
V článkoch Pravdivé slovo a Čomu nás učia dejiny, ktoré uverejnil v rokoch 1868–1869 v Pešťbudínskych vedomostiach sa vyjadril proti zákonu o rakúsko-uhorskom vyrovnaní a uhorskému národnostnému zákonu. Za tieto texty bol istý čas väznený a do väzenia sa dostal aj v roku 1876 za publikovanie politického článku v Cirkevných listoch.
Hurbanove prvé literárne diela, zväčša básnické, boli písané ešte biblickou češtinou, ale aj tak sa stali súčasťou formovania štúrovskej básnickej školy. Písal vlasteneckú a ľúbostnú lyriku. Neskôr sa už venoval prevažne próze, kde popri historických témach spracovával aj námety zo súčasnosti alebo cestopisné črty.
Foto: Literárny archív SNK
Medzi jeho najznámejšie diela patria novely Olejkár (1846), Korytnické poháriky, Od Silvestra do Troch kráľov (obe 1847), literárnohistorická štúdia Slovensko a jeho život literárny (1846 1851). Z literárno-historických prác je tiež významný napríklad Hurbanov štvorzväzkový životopis Ľudovíta Štúra alebo známe dielo Ľudovít Štúr – Rozpomienky na revolučné roky 1848/1849.
Jozef Miloslav Hurban zomrel 21. februára 1888 v Hlbokom.
