Kafkovská Praha, Almodóvarova Barcelona, Dostojevského Petrohrad či bohémsky Paríž zmiznú a nám zostane len ich vulgárna napodobenina. Pretĺkame sa prúdiacimi davmi Američanov, Japoncov, Rusov, konzumujeme unifikované zážitky, chute a vône. Producírujeme sa bulvármi, ktoré lemujú obchody globalizovaných značiek. Reštaurácie vám servírujú tuzemské špeciality ako cez kopirák, pouliční umelci v každom kúte sveta predvádzajú rovnaké predstavenie, akoby mali niekde centrálne školiace pracovisko.
Na každom kroku vás sprevádzajú hlúpe suveníry, rovnaké v New Yorku, Moskve, Budapešti či Bratislave, a unavený pohľad domorodcov, ktorí sa nejakú prívetivosť predstierať ani nepokúšajú. Slovom, novodobý masový turizmus jedinečným zážitkom nepraje. Vytvára zážitkový Disneyland, novú otupujúcu banalitu.
A predsa, pretrvávajú ešte miesta, kde pred rutinou všednosti a banality môžeme bezpečne uniknúť. Sú to múzeá, galérie a kníhkupectvá, dizajnérske obchody, malé či veľké, komerčnejšie či nezávislejšie, historické či moderné. Tieto priestory, čo prezentujú ľudskú tvorivosť, uchovávajú rôznorodé pohľady na svet.
A nevdojak prezrádzajú význam, aký kultúra – tá, ktorá na seba nezarába, ktorú treba dotovať – pre človeka má.
