"Podarilo sa mi napokon premiestniť z malého mestečka pri Bratislave do hlavného mesta.
Príbehy malých mestečiek sú zdanlivo podobné, ale niektoré sa vymykajú podobnosti s inými vždy veľmi typicky. V tom „mojom“ napríklad s pomocou eurofondov zrekonštruovali mestský park, iste to stálo veľa peňazí. Ale teraz tam parkujú autá, pri nich stoja mladíci, odpľúvajú si na zem, počúvajú naplno pustený hip-hop, jazdia na hlučných motorkách. Zamýšľam sa nad tým, prečo u nás, aj keď máme peniaze, podporujeme radšej nekultúru ako kultúrnosť."
A pokiaľ ide o kultúrnejšie zážitky, ako je tento, si Márius Kopcsay spomenul na viac udalostí: "S obdivom spomínam na koncert Pocta slobode na Devíne, na ktorý som sa 18. augusta s radosťou ulial zo sťahovania. S veľkým pôžitkom som si vypočul Radima Hladíka a jeho Blue Effect a s nostalgiou Electric Light Orchestra, lebo práve hudba E.L.O. mi sústavne znela v čase môjho dospievania.
Z kníh by som rád odporučil úžasné Expedície Júliusa Satinského. Spája sa v nich poetika, Satinského svetonázor a odtlačok tej doby. Keď si predstavím, že keď Július Satinský spolu so svojimi priateľmi chodili na svoje fantastické výlety po Slovensku v čase zabetónovanej normalizácie, naplno si uvedomujem, že pobyt v prírode – nech okolo „zúri“ akýkoľvek režim – sa vám vždy odmení práve pocitom vnútornej slobody, ktorý ma tak v tejto knihe nadchol. A tak mi zišlo na um, aké je zvláštne, že mladí ľudia, ktorí žijú v slobode, si radšej vyberú postávanie na parkovisku, ako cestu do prírody. Žeby vlastne slobodní neboli?"
