Vyníma sa skromne
Návštevník predovšetkým asi ocení, ako decentne je synagóga začlenená do mestskej zástavby. Je akoby jedným z domov na Heydukovej ulici, nijako nevytŕča, nekričí, a predsa, keď sa k nej chodec priblíži, zaujme ho. Vyníma sa skromne, vysoké stĺporadie ohraničuje úzky priestor, akoby malá kolonáda, „dvorček“, ktorý ešte patrí k ulici, ale už predznamenáva stíšenie. Je elegantným prechodom z rušnej ulice do ticha modlitebne. Ako šikovne to Szalatnai-Slatinský vymyslel!
Ulicu nechal ulicou, nič nápadné či vyčnievajúce jej nevnútil, miestom šetril, a predsa vytvoril magický vstup. A aj ďalší priestor prekvapuje kombináciou jednoduchosti a veľkoleposti, vidno, že ho robil majster, ktorý mal aj výtvarné nadanie, aj veľký rozhľad. Výstava, ktorá má dvoch kurátorov – sú nimi riaditeľ Židovského komunitného múzea Maroš Borský a archeológ a múzejník Štefan Holčík – to potvrdzuje. Na tlačovej konferencii pred jej otvorením odznelo veľa zaujímavých informácií, najmä o samotnej synagóge. Bola postavená v rokoch 1923–1924, a to s prvkami tradicionalistickej architektúry, kubistického štýlu, moderných technológií a s rešpektovaním židovských religióznych požiadaviek. Bravúrne sa toho zhostil Artúr Szalatnai-Slatinský. Architekt žil v Bratislave od roku 1919 do roku 1961 a významne ju dotváral. Narodil sa ako Artúr Schlesinger roku 1891 v Slatine nad Bebravou.
Z prvej ruky
Expozícia približuje architektovu tvorbu i život v širších súvislostiach. Jeden z kurátorov Štefan Holčík bol jeho sused v dome na Laurinskej ulici. Už vtedy sa Holčík (ešte chlapec, pani Slatinskú volá dodnes v spomienkach teta) s touto rodinou zblížil a mohol teda poskytnúť nielen dôverné svedectvá, ale aj materiál na výstavu – fotografie, publikácie, kresby, projekty, časopisy a podobne. Pre milovníka histórie, architektúry a vôbec kultúrneho človeka, ktorý to vie oceniť, ide o veľký zážitok a možnosť doplniť si vedomosti.
Foto: Archív Artura Szalantaia
Pýtam sa napríklad Štefana Holčíka, aký mal Szalatnai-Slatinský vzťah k Heydukovej ulici, kde synagóga stojí. „Teta (rozumej pani Szalatnaiová-Slatinská), vtedy ešte slobodná slečna, bývala práve na tejto ulici, asi o dva domy ďalej, ako je teraz synagóga. On zasa býval U dvoch levov, ako sa dnes hovorí, čiže neďaleko. Bol to ich rajón. Keď sa vzali, bývali ešte istý čas spolu na Heydukovej a až neskôr na Laurinskej.“
Štefan Holčík približuje aj niektoré z ďalších projektov, ktoré sú na výstave. Hovorí, ako tento architekt napríklad rád navrhoval filigránske záhradné pavilóny, ktoré boli vtedy v móde. Mávali terasy na opaľovanie, lebo sa pestoval slnečný kúpeľ. Jedna z týchto malých stavieb bola taká architektonicky nápaditá a atraktívna ako vila Tugendhat v Brne, len v malom. Žiaľ, nezachovala sa, ale na výstave vidíme na fotografii jej zaujímavé riešenie, schody v otvorenom priestore a pod.
Čítajte viac Talianski architekti chcú zachovať šarm kúpeľov Grössling
Spoznať môžeme aj ďalšie ukážky z architektovej avantgardnej tvorby – vynachádzavo riešené výklady módneho domu, vtipne zakomponovaný sklad kobercov do priekopy Michalskej brány, elegantný dom, v ktorom je dnes Perugia a ktorý mal kedysi výnimočnú fasádu. Navrhoval aj tzv. Frostigov dom na Františkánskom námestí, zvaný aj továreň na zlato. Je to mimoriadne elegantný dom, ale viaže sa k nemu smutná história. Izidor Frostig bol odsúdený na smrť v zinscenovanom procese roku 1952. Architektúra je aj rukolapná stopa histórie.
Nábytok aj pamätníky
Výstava dokumentuje, že architekt Szalatnai-Slatinský navrhoval aj drobnosti, napríklad nábytok. Štefan Holčík ukazuje, v akom kresle sedával, keď sa zhovárali. Mal rád interiérový dizajn, ktorý bol v súlade s architektúrou, tým sa rád bavil, ale navrhoval aj veľké pamätníky. Zúčastnil sa aj na súťaži na pamätník na Slavíne a na Jankovom vŕšku sa jeho dielo aj realizovalo (spolu so sochárom Jozefom Pospíšilom). Prác má veľa, pokračovať by táto výstava v synagóge mala ešte dve letá.
Čítajte viac Architekti Kusý a Paňák: Obnovená SNG je architektúra tretieho tisícročia
Štefan Holčík hovorí, že po smrti architekta chodil s pani Szalatnaiovou-Slatinskou do ich záhrady pod Bratislavským hradom. Bola neďaleko vily, ktorá nemala tradičné rímsy, čo bol architektov úspešný experiment a tiež je zdokumentovaný na výstave. Záhradu však vdova neskôr predala, lebo dôchodok nestačil na živobytie. Ako vidno, autor takýchto úžasných projektov nemal enormné zisky a úspory, ale aj tak – ako z výstavy cítiť – bol v živote šťastný. Pracoval s chuťou a fantáziou, mal dobrú manželku, priateľov, susedov aj znalcov, čo ho vedeli oceniť aj po smrti. Spomína sa na neho v dobrom a jeho diela žijú. Čo viac si priať?
Židovské komunitné múzeum na Heydukovej ulici v Bratislave je otvorené vždy v piatok a nedeľu od 10.00 do 16.00 od 30. júna do 6. októbra 2023.
